Zdroj: Marián Dekan
Spolu s Tomášom Berkom vydali po základnej knihe Vily nad Bratislavou už druhý bedeker - cestopis o bratislavských vilách. Tentoraz odkrývajú neznáme, často vzrušujúce príbehy domov vo výnimočnej lokalite Slavína. Architekt JÁN M. BAHNA tvrdí, že knižkou chceli tiež upozorniť na necitlivé a nekultúrne zásahy do harmonického prostredia, ktoré sa tu vyvíja po stáročia.
Veríte, že takáto osveta môže fungovať? Že noví stavebníci budú po prečítaní vašej knižky rešpektovať fakt, že sa začleňujú medzi tradičnú kultúrnu komunitu, kde platia zákony a pestujú sa tradičné hodnoty?
Oba cestopisy, aj predchádzajúca veľká kniha s názvom Vily nad Bratislavou, pripomínajú kultúru bývania, ktorá sa v tejto lokalite vyvíjala od 19. storočia. Verím, že keď ľudia vďaka našim knižkám lepšie spoznajú svoju oblasť a susedov, čiastočne sa budú aj navzájom kontrolovať. Čiže verím, že napríklad nový stavebník nebude môcť bez súhlasu vytiahnuť dom o pár poschodí vyššie, čím by všetkým znemožnil výhľad, pokazil celú ulicu a narušil tiež susedské vzťahy.
Medzi susedov teda zavádzate akoby autocenzúru. Aký máte ohlas?
Ľudia sa o príbehy víl nad mestom zaujímajú, poznajú naše knižky. Ulice a domy tým strácajú anonymitu. Mnohé stavby nad mestom sú naozaj pozoruhodné, a to nielen historické, ale aj moderné, ktoré navrhli uznávaní a dobrí architekti.
Prvé romantické vily sa začali stavať v poslednej tretine 19. storočia, ale najväčší rozmach zažili v 20. rokoch 20. storočia. Bohatí občania novej generácie priemyselníkov, židovských obchodníkov a stále ešte aj príslušníkov šľachty si uvedomili hodnotu a atraktivitu nevyužívaných vinohradníckych parciel, ktoré sú na skok od brán mesta a poskytujú zdravšie prírodné prostredie pre bývanie. Začali investovať peniaze najprv do sezónnych stavieb, no onedlho už trvalých a okázalo luxusných vilových objektov.
Za „socíku“ sa vily stali buržoáznym prežitkom, režim podporoval masovú výstavbu lacných bytov. Zato po Novembri ´89 pribúdali megalomanské novostavby doslova ako huby po daždi. Aj „čierne“, dodatočne legalizované. Ako ich hodnotíte?
Po zmenách v roku 1989 sa majitelia neraz dlhodobo neudržiavaných záhrad rýchlo zbavovali svojich pozemkov za sumy, ktoré boli pre nich dovtedy nepredstaviteľné. Vila ako architektonický typ sa dožila svojho znovuzrodenia. V okolí Slavína vyrastali nové stavby po desiatkach a je pravda, že nie vždy legálne a nie vždy išlo o kvalitnú architektúru. Našťastie, žalostný vkus rýchlozbohatlíkov neprevládol. Aj oni totiž pochopili, že k spoločenskej prestíži „dobrej vily“ väčšinou patrí meno zvučného, a najmä vnímavého architekta. Modernými a experimentálnymi vilami sa postupne zapĺňajú posledné voľné parcely.
Príkladom je vila Linea z rokov 1998 až 2002, založená na dvoch krížom cez seba preložených hranolov. Ako jediná zo Slovenska sa ocitla v celosvetovej encyklopédii modernej architektúry - a navrhoval ju váš ateliér...
Vo vile Linea som chcel ukázať, že aj čistými kubusovými hmotami a formami je možné vytvoriť príjemne obývateľný dom s vlastnou atmosférou. Témou architektonickej súťaže bola „cesta za slnkom“, na severnom svahu je však zložité navrhnúť slnečný dom. Jasné formy dvoch preložených hranolov vyčleňujú intímne juhovýchodné preslnené nádvorie, do ktorého sú orientované obytné priestory.
V cestopise ste ukázali desiatky víl v okolí Slavína, aj s menami ich súčasných majiteľov. Súhlasili s takýmto „odhalením“?
Väčšinou nám vychádzali v ústrety, niektorí nás pustili do interiéru, takže aj autentické fotografie sú v našej knižke. Pre zaujímavosť: keď sa stavala megavila odsúdeného Ladislava Bašternáka, z jeho žeriavu sa kolegovi Berkovi podarilo odfotiť fascinujúci výhľad na Bratislavu. To ešte nikto netušil (ani my), kto je ten stavebník. Uverejnili sme však viac podobných nevšedných záberov na celú oblasť Slavína, vrátane leteckých a dronových snímok.
Knižku si môžeme vziať do vrecka a vydať sa na prechádzku podľa konkrétnych trás. Raz do okolia Murmanskej výšiny, inokedy do Nového sveta... Podľa čoho ste vyberali vily, na ktoré upozorňujete?
Bol to náš výber, ale dosť relevantný. Rozhodovali sme sa podľa toho, ako sa nám zdala byť konkrétna vila významná a zaujímavá stavebne, architektonicky i spoločensky. Sú tu zachytené tak historické, ako aj novopostavené vily. Väčšinou sa dozviete nielen to, pre koho boli stavané, mená predchádzajúcich a súčasných majiteľov, ale aj ich krátky príbeh... No v bedekri je napríklad i nepomenovaná vila údajne vplyvného muža v pozadí istej vládnej politickej strany. Jej fasáda púta čiernozlatou farebnosťou – kombináciou, ktorú používali už rímski cisári...
Ako vyzerala Petržalka koncom 80-tych rokov? Porovnali sme niekoľko momentiek a najväčším pozitívom sú, zdá sa, stromy, ktoré stihli vyrásť a z betónového premenili naše sídlisko na zelené.
FOTO: Porovnajte si. Ako vyzerali niektoré miesta v Petržalke pred 30 rokmi a ako vyzerajú dnes?
Už sme preskúmali pahorky v okolí Palisád, Bratislavského hradu a Slavína, teraz mapujeme Bubnovku, v pláne je Horský park a Kalvária. Základom Bratislavy sú kopce. Hrad, Slavín, Murmanská výšina, Kalvária - takáto bola historická silueta nášho mesta a my ju chceme ako historický doklad o stave zo začiatku 21. storočia zmapovať celú. V pripravovanej knihe Vily v Horskom parku a na Kalvárii budú zdokumentované aj zbúrané vzácne bratislavské vily. Niektoré tu stáli ešte pred desiatimi rokmi. Máme ich zdokumentované. Aby sme poskytli celkový pohľad na kultúru víl v Bratislave, v tejto poslednej knihe priložíme ako bonus aj výber významných víl z iných bratislavských štvrtí. Ľutujem, že sme takto nespracovali aj históriu bratislavského podhradia.
(ac)