ROZHOVOR - Rádiológ Ivan Vulev: K nám do Bratislavy sa chodia učiť lekári z celého sveta!

Zdroj: archív CINRE

V bratislavskom Centre intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE), kde liečia napríklad infarkt či cievne mozgové príhody, sa nedávno boli pozrieť aj špecialisti zo známej viedenskej AKH kliniky či Šanghaja. Ako sa im to podarilo, porozprával riaditeľ centra a jeden z najlepších intervenčných rádiológov na Slovensku IVAN VULEV.

Intervenčná rádiológia patrí medzi najdynamickejšie odbory v medicíne, pritom existuje relatívne krátko. Čo vlastne zahŕňa?
Vznik intervenčnej rádiológie sa síce datuje od roku 1964, jej skutočný rozvoj však nastal až v 80. a 90. rokoch. Ide teda o pomerne mladý medicínsky odbor, ktorý je životne závislý od rozvoja najmodernejších počítačových zobrazovacích technológií. Umožňuje liečiť iba cez vpich na tele, bez chirurgických rán, bez krvných strát, s rýchlym návratom pacientov do normálneho života, samozrejme, s neporovnateľne nižším spektrom komplikácií.

Nástrojom kardiochirurgov či cievnych chirurgov je skalpel, aký je ten váš?
Obrazne povedané, skalpelom je pre nás punkčná ihla, ktorou sa dostávame do cievneho systému kdekoľvek v tele, a potom už s použitím hadičiek a drôtikov zasahujeme, kde treba.

Čo všetko možno intervenčnou rádiológiou a kardiológiou liečiť?
Dnes dokážeme endovaskulárne liečiť veľmi veľkú časť kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení. Intervenčná medicína je považovaná za najinovatívnejšiu oblasť v medicíne vôbec. Takže neustále zdokonaľujeme možnosti intervenčnej liečby spomínaných ochorení, ale zavádzame do praxe aj endovaskulárnu liečbu ochorení, ktoré sme doteraz intervenčne nevedeli liečiť. V tomto smere môžeme do blízkej budúcnosti očakávať veľký progres, a to napríklad aj v liečbe onkologických ochorení.

Dá sa povedať, že operujete hlavu cez nohu. Prečo práve odtiaľ, cez stehno?
Pre veľkosť tepny, jej blízkosť k povrchu tela a na druhej strane oporu o hlavicu stehennej kosti je ideálnym tepnovým prístupom stehenná tepna. Alternatívnymi sú rôzne prístupy na horných končatinách, najčastejšie na radiálnej tepne. Do žíl vnikáme tiež na rôznych miestach, podľa typu výkonu.

Aké zákroky robíte najčastejšie?
V prvom rade nepretržite liečime tie najsmrteľnejšie ochorenia ako je infarkt myokardu, akútna cievna mozgová príhoda, pľúcna embólia, arteriálne aneuryzmy a ich ruptúry v hlave či kdekoľvek v tele, tiež napríklad rôzne druhy trombotických a krvácavých príhod. Významným programom, čo do početnosti, je endovaskulárna liečba diabetickej nohy, ale aj doteraz u nás prehliadaný program intervenčnej liečby cievnych malformácií v mozgu, prípadne inde v tele. To je zoznam tých najpočetnejších operačných výkonov, ktorých robíme spolu asi 350 mesačne. Poskytujeme nonstop 24-hodín a 7 dní v týždni kompletný endovaskulárny servis vo všetkých troch programoch, teda neuro, kardio a angio.

Špecializujete sa najmä na aneuryzmy, označované za tichého zabijaka. Prečo sú také nebezpečné?
Lebo cievna stena v mieste aneuryzmy je poškodená, tenká a vplyvom veľkého tlaku krvi na stenu praská. Prasknutie aneuryzmy máva veľmi často fatálne následky, pritom výskyt aneuryziem je pomerne veľký. Len zbežne: mozgovú aneuryzmu má u nás približne každý 50. človek a napríklad na prasknutie brušnej aneuryzmy umiera každý 6. muž po 60. roku života. Kým diagnostika a liečba aneuryziem bola v minulosti problematická, dnes je pomerne jednoduché včas ich odhaliť, ale aj bezpečné preventívne intervenčne ošetriť.

Má vôbec nejaké príznaky?
Často žiadne alebo len minimálne. Ak aneuryzma dospeje do takej veľkosti, že sa prejaví príznakmi a útlakom na okolie a zároveň ešte nepraskne, treba hovoriť o veľkom šťastí. Typicky sa však aneuryzmy nachádzajú náhodne, vďaka moderným zobrazovacím technológiám ako sú CT a MR.

Liečite aj ischemické príhody, ktoré sú častejšie?
Jednoznačne dominujú ischemické cievne mozgové príhody, pri ktorých, ľudovo povedané, príde k zaplávaniu zrazenín zo srdca alebo z veľkých krčných tepien do malých mozgových ciev. Tie sa následne upchávajú a dochádza k náhlemu nedokrveniu v časti mozgu. Krvácavé cievne mozgové príhody na podklade prasknutej mozgovej aneuryzmy tvoria menej ako 5 % všetkých mozgových príhod, majú však katastrofál­ne následky - viac ako polovica pacientov ich neprežije, alebo sú trvalo postihnutí.

Kedysi cievna mozgová príhoda znamenala buď smrť, alebo doživotné následky. Dnes to tak nemusí byť, rozhoduje však čas. O koľkých hodinách hovoríme?
Akútne ischemické cievne mozgové príhody sme do roku 2015 mohli liečiť iba chemicky – trombolýzou. Tá je však možná len do 4,5 hodiny od vzniku príznakov a nie je účinná, ak sa uzavrú väčšie tepny v mozgu. Tie dnes liečime metódami intervenčnej rádiológie, pri ktorých by mal byť pacient do 6 hodín preložený na pracovisko, kde mu zrazeninu z veľkých mozgových ciev odstránia. My ale už ideme ďalej, sme jedno z 350 pracovísk na svete, ktoré má vybavenie na liečbu tejto mozgovej príhody až do 24 hodín od vzniku príznakov.

Okrem liečby zaškoľujete aj odborníkov zo zahraničia, nedávno tu boli špecialisti z AKH a SKH Viedeň...
Materiálovo-technologické, ale hlavne personálne obsadenie CINRE je naozaj výnimočné, v mnohých ohľadoch nielen v stredoeurópskom, ale aj európskom meradle. Tento fakt vedia v zahraničí veľmi rýchlo identifikovať a doceniť, stali sme sa medzinárodným Centrom excelentnosti v intervenčnej liečbe množstva ochorení. Za prvý rok existencie CINRE sa už u nás školili špecialisti zo 14 krajín sveta, okrem všetkých okolitých krajín aj zo Švajčiarska, Nemecka, Anglicka či ďalekého zámoria ako je Singapur a Južná Kórea. Naposledy, v lete, nás navštívili členovia Zdravotného výboru samosprávy Šanghaja. Sme radi, že sa nám darí takto šíriť dobré meno slovenského zdravotníctva v zahraničí. 

Je pravda, že za vyšetrenie pacient neplatí nič?
Keďže CINRE má zmluvu so všetkými troma zdravotnými poisťovňami (VšZP, Dôvera, Union), všetky výkony sú pre pacientov plne hradené zo zdravotného poistenia a nič nedoplácajú. Na vyšetrenie potrebujete len výmenný lístok od svojho praktického lekára.

(lv)