• Rozhovory
  • 22.02.2019 19:00

ROZHOVOR - Ivan Gašparovič: Kandidáti na prezidenta sa chodia so mnou radiť

0 0
Ivan Gašparovič
Zdroj: Marián Dekan

Už 16. marca si budeme voliť novú hlavu štátu. V rámci sérii článkov, ktoré sa venujú prezidentským voľbám, sme sa rozhodli vyspovedať aj bývalých prezidentov. Prinášame vám rozhovor s Ivanom Gašparovičom, ktorý bol v tejto funkcii od roku 2004 do roku 2014. Nebavili sme sa však iba o politike, ale aj o súkromí. Exprezident pre Bratislavské noviny prezradil i to, ako v súčasnosti žije, na čo mu slúži kancelária a či sa vyberie niekedy do ulíc mesta.

Vo funkcii už nie ste päť rokov, čomu sa v súčasnosti venujete? Máte dokonca kanceláriu, v ktorej teraz sedíme... (v budove bývalej národnej rady – poznámka redakcie).

Nie je to typická kancelária, ktorá by mala úradné hodiny. Je to miesto, kde som sústredil najmä písomnosti, ktoré som mal ešte aj vo funkcii predsedu národnej rady a vo funkcii prezidenta. Sú to napríklad knihy, niektoré som už poslal do škôl, pretože ich nemám kde umiestniť. Môj denný rozvrh je vlastne taký ad hoc, podľa toho, či mám dohodnutú schôdzku alebo  nejaké stretnutie. Alebo mám voľno a môžem si čítať, prípadne pozrieť niečo zaujímavé zo sveta. Je však pre mňa dôležité, že som celkom nevypadol zo života človeka, ktorý sa zaujíma o politiku. Stretávam sa tu s poslancami, veľvyslancami a s hosťami zo zahraničia, s ktorými som mal v minulosti dobrý vzťah. Nie je to tu síce reprezentatívne, ale na debatu vyhovujúce.

Z akého dôvodu za vami chodia? Radiť sa alebo sú to skôr kamaráti?

Jedno aj druhé. S poslancami sa stretávam pomerne často, stretol som sa tu aj s niektorými kandidátmi na funkciu prezidenta. Zhovárali sme sa o perspektíve, čo ich čaká vo funkcii. Je to zaujímavé aj pre mňa, na čo sa pýtajú. Veľakrát som sa tu stretol s niektorými veľvyslancami, ktorí prídu s tým, že ma pozývajú na akcie, ktoré organizujú v rámci svojho veľvyslanectva.

Stretávate sa aj s Robertom Ficom?

Áno, stretol som sa s ním po Novom roku.

A čo chcel? Bolo to náhodné stretnutie?

Nebolo náhodné. Požiadal ma, či by som ho nenavštívil, alebo či nemôže prísť on ku mne. Išiel som ja k nemu a hovorili sme o situácii na Slovensku.

A o jeho konci v politike? Viete, vy už žijete život po aktívnej  politike, on to má pred sebou...

Každá politická strana má svojho lídra, ktorého si drží a bude držať, alebo ho sama po neúspechu dá preč. Robert Fico je v Smere stále akceptovaný a ešte stále má v Smere rozhodné slovo. Hovorili sme vo všeobecnosti o politike.

Aj o ústavnom súde?

Hovorili sme aj o ústavnom súde. Povedal mi svoju predstavu, že chce byť ústavným sudcom a rád by robil predsedu ústavného súdu, ale to už je vec politickej dohody.

Boli ste za ním v Bonaparte?

Nie, na Smere.

Tí kandidáti na prezidenta tu boli u vás viacerí?

Traja.

Ste ochotní aj menovať, ktorí?

Nie, nebudem hovoriť, môžete sa dovtípiť. Som rád, že prišli, mohol som ich aj vystríhať pred niektorými vystúpeniami alebo formou vedenia debaty s voličmi.

Čo ste im poradili?

Nebudem hovoriť ku konkrétnym osobám, ale v globále mi prekáža, že sa všetci sústreďujú na hodnotenie nedostatkov. Čo všetko sa urobilo zle, čo sa neurobilo. Patrí to k tomu, ale treba vychádzať z toho, čo sa urobilo dobre, v čom treba pokračovať a čo treba zlepšiť. To je aj akýsi scenár pre vystúpenie. A aby sa nerozprávalo občanom, čo ako prezident hneď na druhý deň po nástupe do funkcie urobím. To zvyknú skoro všetci títo kandidáti hovoriť. Ľudia by mali dostať informáciu, čo všetko prezident môže a čo nemôže, aj keby chcel. Prezident je veľmi limitovaný najmä ústavou, ale aj niektorými zákonmi. Na jednom stretnutí s kandidátmi na prezidenta, čo som sa zúčastnil,  som povedal, že predsa nie je možné sľubovať občanovi vedome veci, ktoré viem, že urobiť nemôžem. Ale sú aj kandidáti, ktorí to vedome nerobia a myslia si, že to môžu, lebo nepoznajú právomoci prezidenta. Napríklad sľubujú, čo všetko urobia pre školstvo. Od vzniku nášho nového  štátu bolo v školstve 20 alebo 21 ministrov, každý sľuboval reformu a školstvo dodnes nie je reformované, ako by malo byť.

Pokiaľ ide o tú prvú trojku najsilnejších kandidátov, pokladáte ich všetkých za kvalitných?

Nechcem sa vyjadrovať z tejto pozície, ktorý konkrétne je dobrý a ktorý nie. Prezident by mal svojimi skúsenosťami, profesiou vedieť urobiť to, čo sľúbi. Zahraničná politika je veľmi zložitá a na Slovensku sa ukazuje, že dnes aj problémová, keď majú najvyšší predstavitelia, ale aj politické strany diametrálne odlišné názory na zahraničnú politiku. A takto rôznorodo sa aj vo svete predstavujeme, čo nie je dobré. Tu vidím úlohu prezidenta, ktorý chápe zahraničnú politiku, chápe potreby Slovenska  a má aj určité skúsenosti a možnosti, aby ich dosiahol pri rokovaní so zahraničnými partnermi. Zahraniční partneri veľmi pozorne sledujú svoje okolie.

Zdroj: Marián Dekan

Teda problémom sú aj niektorí terajší vrcholoví politici, ktorí nerešpektujú oficiálnu zahraničnú politiku Slovenska. Napríklad vo vzťahu k Rusku...

Chýba mi dialóg kompromisu. Každý má svoj názor, ale každý si musí vyhodnotiť dopady toho, čo robí. Keď neviem vyhodnotiť dopady, neviem urobiť ani správne rozhodnutie. Zahraničná politika je chúlostivá.

Ale nie je rovnako dôležité, aby bol prezident spätý so životom na Slovensku? Teda či nie je nevýhodou, že niekto  žil dlho v zahraničí. Lebo dnes je aj vnútropolitická situácia veľmi zložitá. Teda či nie je v tejto situácii ešte dôležitejšia spätosť so Slovenskom a jeho problémami ako zahraničie. Tam s výnimkou jedného budú zrejme všetci silní kandidáti tú líniu dodržiavať.

Ale samozrejme. Aj som to povedal na začiatku, že treba vychádzať z toho, čo pozitívne sa urobilo a riešiť negatíva, ktoré riešiť treba. Takisto kladiem na prvé miesto, aby politici robili všetko pre to, aby bol slovenský občan spokojný.  Domáca politika je samozrejme prvoradá, ale musí byť taká, aby vás pochopilo zahraničie.

Nie je na škodu, ak všetci hlavní kandidáti sú podporovaní nejakou stranou? Teda že to ľudia môžu vnímať rozdeľujúco.

Situácia nie je taká, že by niekto nepotreboval stranícku podporu. Dnes ťažko môžete byť nezávislý, musíte mať určité krytie, ak chcete byť úspešný. Samozrejme, volič sa nemusí priamo naviazať na kandidáta preto, že ho podporuje nejaká strana.

Čo bude pre nového prezidenta či prezidentku, nech ním bude ktokoľvek, najnáročnejšie? Čo bolo takým pre vás?

Zažil som pády vlád, bol som prezidentom, keď bola vláda liberálna, pravicová i sociálna. Nikdy sa nezhodnete v názoroch, ak ste iného politického myslenia. Ale musíte nájsť cestu kompromisu. Ja som nemal veľké problémy, ani keď bola vláda pani Radičovej. Dokonca to bol taký paradox, keď prišla za mnou, že chce z funkcie odísť a keď mi hovorila, že chce požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Ja som ju presviedčal, že to urobiť nesmie, že musí vládu dokončiť, hoci sme boli politicky na iných stranách. Pokladal som za zlé, ak vláda padne. To by bolo na dlhší rozhovor, bolo to niekoľko stretnutí  s pani Radičovou, kde som jej povedal, nesmiete zložiť vládu. Deň pred zasadnutím národnej rady mi povedala, že požiadala, aby bolo spojené hlasovanie o pôžičke Grécku a vtedy ju podtrhla vlastná koalícia. Po telefóne som jej hovoril, dohodnite sa ešte s Ficom. Teda chcem povedať, že prezident sa musí odosobniť.

A v osobnej rovine je najťažšie čo? Strata súkromia? Prezident je asi jediný ústavný činiteľ, ktorý sa nemôže vzdať ochranky...

Zo začiatku je to problém, že nikdy nie ste sám. Potom si na to zvyknete, ale keď máte dobrý tím, tak je to aj veľká pomoc. Mne vadilo, že som mal veľmi rád autá, dlho som bol aktívny v rámci motošportu a už som nesedel za volantom. Pravidlom je, že prezident sedí vzadu, ja som zmenil aspoň to, že som sedel vedľa vodiča.

Vodiča a ochranku máte stále. Takže nešoférujete ani teraz?

Nie. Niekedy, keď ideme s manželkou napríklad na návštevu k synovi, poviem ochranke, že pôjdem sám a  odvezieme sa sami.

Ešte sa vráťme k prezidentským voľbám. Máte jasno v tom, či pôjdete voliť a koho?

Určite, ja som nevynechal žiadne voľby, odkedy je Slovensko samostatnou republikou. A tak by to mali ľudia brať aj v situácii, keď si nevedia vybrať.

A máte vybratého konkrétneho favorita?

Mám zhodnotených všetkých a asi už ťažko by som  zmenil názor.

A boli za vami aj niektorí z tých TOP kandidátov, ktorí sa pohybujú v prvej päťke?

Dvaja. Z tých TOP.

Videli sme tu vo vedľajšej miestnosti aj vašu manželku. Ona tu (v kancelárii) stále pôsobí v rámci nadácie?

Áno , ale hlavne mi pomáha s celou mojou administratívou. Čo sa týka nadácie, dovolím si povedať, že ani jedna z prvých dám nevenovala toľko svojho času bez akéhokoľvek ocenenia a odmeny, ako moja manželka nadácii a mnohým iným činnostiam v prospech občanov. Získala veľa peňazí, kúpila mnoho prístrojov či už do nemocníc, aj do osobitných škôl. Bol som až prekvapený, s akou silou ide do vecí, ktoré sa mi zdali až nemožné, ale malo to úspech. Angažovala sa v pomoci pre vozíčkarov, pre nevidiacich a nepočujúcich, pomáhala založiť na školách športové triedy s výučbou golfu, aby ho mohli hrať aj deti, ktoré nemajú na to peniaze. Dnes sa už peniaze na charitu získavajú ťažko a pracuje na tom, ako nadáciu niekomu odovzdať.

Teda nadácia zanikne či nie?

Práve sa rozhoduje, či ju niekto preberie, alebo dôjde k jej  zrušeniu. Lebo nadácia bez financií sa nedá udržať. Všetci doterajší podporovatelia nadácie už majú svoje nadácie, často aj bez zamerania na charitu.

Kto má v tejto budove okrem vás kanceláriu?

Nado mnou je pobočka ústavného súdu. Túto kanceláriu si financujem sám. Z národnej rady si to prenajíma prezidentská kancelária, ona to platí a ja to kancelárii refundujem.

Stojí to veľa?

Naozaj neviem, ale určite menej, ako sa v Bratislave platia prenájmy.

Bývate v Limbachu v dome, dostanete sa niekedy do Bratislavy, chodíte po ulici?

Bývam v Limbachu, ale stále mám trvalé bydlisko v Bratislave.

A dostanete sa do ulíc? Alebo iba vystúpite z auta pred kanceláriou...

Nie, sem-tam sa idem prejsť po meste. Prejdeme sa dole korzom alebo v prístave ma počká auto. Ale kedysi, ešte keď som bol v parlamente alebo predtým v civilnom živote, tak som chodil len pešo alebo málokedy električkou. Sem-tam poviem chlapcom, keď skončíme tu, že ideme peši.

A ako sa zmenila podľa vás Bratislava za posledné roky?

Fantasticky. Videl som veľa miest vo svete, ale Bratislava ide fantasticky hore v tom dobrom slova zmysle. Má jednu nevýhodu, že to pôvodné jadro nikdy nerátalo s tým, ako sa bude mesto rozrastať. Teda nemá veľké námestia ako Praha alebo Viedeň, ale niekedy je práve to zaujímavé. Ale historické jadro treba ešte opraviť. No prioritu by mal dostať kaštieľ v Rusovciach. Osobne som sa angažoval pre nutnosť opravy. Ponúkal som aj finančné prostriedky za odpredaj prezidentskej rezidencie. Nenašiel som pochopenie ani u jednej vlády - okrem sľubov.

Zdroj: Marián Dekan

A kam konkrétne pri prechádzke idete?

S chlapcami z ochranky ideme popod Michalskú bránu dole korzom a sadneme si na kávu.

Ľudia si vás všímajú, aj vás niekto niekedy osloví?

Najčastejšie sa chcú odfotiť.

Aj vám nadávajú?

Ešte sa mi to nikdy nestalo.

To sa asi deje skôr na internete, že ľudia majú širšie ramená ako v osobnom styku...

Internet nemám. Manželka ho má, takže ja som mimo týchto zdrojov. Prečítam si tlač. Plus televízia a rozhlas.

Takže aj noviny čítate ešte tlačené...

Áno, aj ich tu vidíte na stole.

S kým okrem rodiny trávite čas? Chodíte ešte na futbal a hokej?

Stretávam sa s priateľmi na športových podujatiach.

A na ten hokejový Slovan ste nezanevreli? Dnes je to s nimi všelijaké.

Bol som funkcionár v rámci Československého zväzu ľadového hokeja, bol som v medzinárodnej komisii, bol som v Slovane podpredsedom, mal som na starosti mládež a za mojich čias sme získavali skoro všetky tituly. Na to sa nedá zabudnúť, ale na otázku, čo so Slovanom, neviem odpovedať. Samozrejme ma mrzí, v akej pozícii dnes je, keď hľadá zdroje a SZĽH  nemá ujasnené, ako by mala vyzerať slovenská liga z pozície účasti slovenských hráčov.

Cestovali ste veľa po svete, odkedy nie ste prezidentom?

Ako prezident  som navštívil veľmi veľa krajín, veľa miest, ale neodniesol som si z nich pohľad na mesto, kultúru, ľudí. Bolo to lietadlo, auto, stretnutie... Povedal som si, že keď skončím vo funkcii, tieto štáty navštívim znovu a pôjdem sa pozrieť tam, kde som sa nedostal, o čom som počul, alebo to videl iba z okna auta. Ale človek mieni a neraz sa to zmení. Začal som mať ani nie po roku po skončení vo funkcii zdravotné problémy, ktoré túto predstavu obmedzili. Ale už som dosť, najmä po Slovensku pochodil.

A pokiaľ ide o vaše zdravotné problémy, ste na tom ako? Lebo boli veľmi vážne...

Áno. Musím zaklopať. Bolo to vážne,  no po úspešných zákrokoch lekárov a liečbe sa cítim dobre a  keď som bol naposledy pred mesiacom na komplexnom vyšetrení, výsledky ukázali, že som zdravý.

(ms)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.