Zdroj: TASR - Pavel Neubauer
V súčasnosti zálohuje plastové fľaše len osem krajín EÚ. Slovensko by malo spolu s Rakúskom patriť medzi prvé krajiny v strednej Európe, ktorá zálohovanie PET fliaš taktiež zavedú. Ktoré predajne by mali mať zálohovanie povinné a ktoré dobrovoľné? Budeme vracať aj pokrčené PET fľaše, ktoré sme našli v prírode? Viac v rozhovore pre portál bratislavskenoviny.sk prezradil minister životného prostredia László Sólymos.
Predpokladá sa, že so zálohovaním PET fliaš a plechoviek sa u nás začne v roku 2020. Vstupné náklady by mali byť 80 miliónov eur a ročné prevádzkové náklady by mali byť päť miliónov eur. V obehu je na Slovensku ročne 1,1 miliardy plastových fliaš, pričom dnes sa ich vyzbiera viac ako 60 percent a po zálohovaní by to malo byť 90 percent.
Rok 2020 je na spustenie zálohovania PET fliaš a plechoviek reálny?
Pokiaľ budem na ministerstve, urobím všetko pre to, aby sa tak stalo čím skôr. Už teraz je jasné, že celá Európa pôjde touto cestou a nevidím dôvod, prečo čakať a potom dobiehať ostatné krajiny. Nakoniec, plastový odpad ako u nás, tak v zahraničí predstavuje pre prírodu obrovskú záťaž. Stačí sa prejsť popri niektorých riekach, cestách a vidno, že záplava plastu predstavuje problém, s ktorým sa musíme popasovať. A zálohovanie je preukázateľne najefektívnejší systém zberu jednorazových nápojových obalov, ktorým sa vie zabezpečiť ich zber nad 90 % .
Legislatívny proces by sme chceli spustiť v druhej polovici budúceho roka. Vtedy sa dozvieme aj reálny termín spustenia zálohovania.
Kto má so zavedením systému zálohovania najväčší problém a prečo?
Zavedenie zálohovania si bude vyžadovať vstupné investície – bavíme sa o sume približne 80 miliónov eur. Najväčšiu časť predstavujú náklady na nákup a servis strojov, ktoré budú prijímať plechovky a plastové fľaše. Prvé diskusie s výrobcami sme už odštartovali a v ďalších budeme pokračovať. Chceme nájsť také riešenia, ktoré nebudú zbytočne zaťažovať podnikateľov či výrobcov.
Záloha na jednu PET fľašu bude 12 centov a za plechovku 10 centov. Z čoho ste vychádzali, keď ste stanovili túto sumu?
Rozhodnutiu zaviesť zálohovanie predchádzala štúdia Inštitútu environmentálnej politiky. Súčasťou tejto štúdie je aj výpočet optimálnej výšky zálohy. Výsledok je ten, že ak chceme dosiahnuť 90 percentnú mieru návratnosti v podmienkach Slovenska, potrebujeme poplatok minimálne 12 centov pri PET fľašiach a 10 centov pri plechovkách.
Budú ľudia sumou dostatočne motivovaní?
Podľa matematických výpočtov štúdie je to optimálna cena zálohy v podmienkach Slovenska.
Ako sa budú zálohovať fľaše a plechovky vo veľkých mestách a v malých dedinkách? Budú malé predajne zbierať manuálne (predavačky)? Či každá predajňa bude musieť mať automat?
Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky nám dáva do rúk konkrétne odpovede. Všetko však bude v konečnom dôsledku závisieť od dohody s výrobcami a podnikateľmi. Väčšina fliaš a plechoviek bude pozbieraná automatmi, v malých predajniach môže byť aj ručne. Medzinárodné obchodné reťazce tento systém už aplikujú v niektorých krajinách Európy.
Bude povinnosťou, aby v každej dedine bol zavedený systém zálohovania? Alebo to chcete nechať na rozhodnutie konkrétnej predajne a niektoré malé predajne môžu odmietnuť zobrať PET fľaše a plechovky?
Zálohovanie navrhujeme povinne zaviesť v maloobchodných predajniach s predajnou plochou vyššou ako 400 metrov štvorcových. Samozrejme, ostatní sa budú môcť do systému zapojiť dobrovoľne. No presné parametre budú výsledkom diskusii s dotknutými. Aj tu predpokladáme záujem, pretože konkurenčný boj o zákazníka naberie nový rozmer.
Budú sa môcť zbierať a vracať len PET fľaše, ktoré boli do predajní dané po zavedení systému zálohovania, alebo bude sa dať vrátiť PET fľaša a plechovka, ktorú som našla napríklad v prírode a chcem ju vrátiť? Zaujíma ma, či PET fľaše a plechovky budú automaty brať len nepokrčené alebo v pôvodnom stave?
Hovoríme o nápojových PET fľašiach – s výnimkou plastových fliaš z mlieka, oleja či ovocných štiav alebo aviváží. Tieto ostatné PET fľaše bude možné štandardne triediť a po použití ich vyhodiť do žltej nádoby na odpad. Tak, ako to funguje aj v súčasnosti. Nový zákon o odpadoch zaviedol systém, v ktorom náklady za nakladanie s vytriedeným odpadom už nenesú obce, ako tomu bolo v minulosti pred rokom 2016, ale výrobcovia. Zálohovanie na tom nič nezmení. Stále výrobca aviváží ponesie zodpovednosť za nádoby, v ktorých aviváž predal. A ak chce ušetriť, môže uvažovať o ekologickejšej alternatíve, ktorá sa ľahšie recykluje a teda sa mu môžu znížiť náklady za nakladanie s jeho odpadmi.
Zálohované PET fľaše budú musieť byť vybavené unikátnym EAN kódom – špecifickým pre fľaše uvedené na slovenský trh. Budú musieť byť nepokrčené a EAN kód čitateľný.
(lb)