• Rozhovory
  • 13.11.2018 11:00

Rozhovor: Čo prežíva rušňovodič, ktorý zrazil človeka?

0 0
Zdroj: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. odbor komunikácie

Ľudia, ktorí už nevládzu čeliť nástrahám dnešného drsného sveta, sa niekedy rozhodnú siahnuť si na život. Jedným zo spôsobov, ako to urobia, je i samovražda na koľajniciach pod kolesami vlaku. Ako však takáto situácia ovplyvní život človeka na druhej strane, ktorý sedí na mieste rušňovodiča? Opýtali sme sa Romana Kusého, riaditeľa odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko .

Podľa hovorkyne ŽSR Martiny Pavlíkovej došlo len počas minulého týždňa na Železniciach Slovenskej republiky k trom zrážkam vlaku s človekom. V úseku Bratislava-Vajnory – Bernolákovo a Zohor – Devínska Nová Ves boli tieto zrážky so smrteľnými následkami.  Počet ľudí, ktorí prídu na koľajniciach o život, nie je naozaj zanedbateľný. V roku 2017 to bolo napríklad 69 dokonaných a tri pokusy o samovraždu. Tento rok to už bolo na Slovensku 57 dokonaných a šesť pokusov o samovraždu. Môže ísť o nešťastnú náhodu, keď si prichádzajúci vlak z nejakých dôvodov jednoducho nevšimli. Ako ale takáto nešťastná udalosť zmení život človeku, ktorý sedí na mieste rušňovodičova? Pre banoviny.sk prehovoril inžinier Roman Kusý, riaditeľ odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko:

Ako sa rušňovodič dokáže vyrovnať s tým, ak zrazí samovraha?

Ide o jednu z tých najnepríjemnejších vecí, s ktorými sa rušňovodič môže stretnúť pri výkone svojho povolania. Samozrejme, spôsob, akým sa s podobnou skúsenosťou vyrovná, je u každého individuálny. Záleží od typu osobnosti. Treba si uvedomiť, že rušňovodič je v takomto prípade vždy v pozícii osoby, ktorá situácii nemôže zabrániť, pretože to z hľadiska fyziky jednoducho nie je možné. Viesť niekoľkostotonový kolos, akým je vlak, sa nedá porovnať napríklad s riadením osobného auta. Brzdná dráha pri rýchlosti 120 km/h je minimálne pol kilometra. Hoci tu prakticky nie je priestor na osobné výčitky, spomienky na takúto udalosť sa zvyknú vracať ešte aj v rozpätí niekoľkých týždňov.

Boli aj prípady, keď sa rušňovodič rozhodol kvôli takémuto zážitku nevrátiť späť do práce?

V prípade, že vlak usmrtí človeka, rušňovodič už tento turnus nedokončí. Následne má nárok na sedem dní mimoriadnej dovolenky na regeneráciu, pretože ide o veľmi traumatizujúci zážitok a táto práca si vyžaduje stopercentný fyzický i psychický stav. Väčšinou sa každý rušňovodič do práce vráti, ale zaznamenali sme aj prípady, keď ich takáto udalosť odradila. Niektorí po takýchto skúsenostiach požiadali o preradenie na inú pracovnú pozíciu, prípadne z firmy odišli. Sú, žiaľ, aj prípady, keď mali rušňovodiči po usmrtení človeka dlhodobo psychické problémy, ktoré riešili alkoholom, preto museli zo zamestnania odísť. 

Aké máte skúsenosti? Čo im pomáha prekonať túto situáciu najviac?

Opäť treba skonštatovať, že ide o individuálnu záležitosť, pretože každý človek má psychiku nastavenú inak. Určite je dôležitým faktorom napríklad rodinné zázemie a zmena prostredia, preto majú rušňovodiči už spomínaný nárok na sedemdňové voľno.

(bal)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.