Richard Čanaky alias Zahrajko: Na javisku sa nás deti dotýkajú opatrne, akoby sme boli snehové vločky

30.9.2018
0
Richard Čanaky alias Zahrajko

Zdroj: Archív R. Čanakyho

Páčil sa vám článok?

Sedenie na káve s ním bolo príjemné. Je milý, vtipný a tak trošku „trhnutý“. Ale to musí byť, lebo inak by nebol Zahrajkom, ktorého poznajú snáď všetky deti na Slovensku. Sám o sebe tvrdí, že povahovo je skôr macko Pu, ale „v každom mackovi sa občas prejaví grizzly“. Je presvedčený, že deti vedia odhaliť falošný úsmev a to, že niekto pre deti vystupuje len kvôli peniazom. Podľa neho si deti zaslúžia „to najúprimnejšie a najkvalitnejšie, čo sme im schopní dať. Na javisku, aj v živote. Nesmú sa stať len akýmsi zdrojom našich príjmov“. Viac v rozhovore s Richardom Čanakym alias Zahrajkom.

Spievanku a Zahrajka poznajú snáď všetky deti na Slovensku. No v poslednom čase medzi deti chodíte len sám ako Zahrajko. Čo sa stalo? Pohádali ste si s Máriou Podhradskou, ponorková choroba alebo len obyčajná pauza?

Nieee, ziadna pauza, ani ponorka ? Mária, okrem toho, že je Spievanka, je aj matka troch detí a vzhľadom na jej ďalšie aktivity a rodinné povinnosti, sme sa dohodli, že Spievankovo koncertuje päťkrát do mesiaca. A preto som rozbehol sólo koncerty ako Zahrajko.

Ako to prijala? Súhlasila s tým, aby ste vystupovali sám?

Veľmi mi fandí a páčia sa jej aj moje pesničky, ktoré sú vlastne v "spievankovskom" charaktere, dokonca mi občas v niečom poradí.

Prečo ste sa rozhodli vôbec vystupovať? Chýbali vám deti, či peniaze?

Kedysi veľmi dávno, keď sme začínali, boli to práve materské školy a detské centrá, ktoré nás potiahli. Chodili sme od mesta do mesta, od dedinky do dedinky. Netrúfli sme si zo začiatku na veľké akcie. Po čase a veľkom dopyte však práve na tieto malé akcie akoby nezvýšil čas. Tento fenomén sa deje u viacerých "konkurentoch“. A preto to boli práve tieto škôlky a centrá a malé akcie, ku ktorým cítim akýsi záväzok. Akoby som im bol niečo dlžný.

Na aké deti sa Zahrajko teraz sústreďuje?

Ak máte na mysli vek, tak hlavne na predškolský vek. Gro detí je od dvoch až po šesť rokov.

Ako vás deti vnímajú bez Spievanky?

Pýtajú sa niekedy, kde je, ale ja na začiatku vysvetlím deťom, o čo ide, takže si rýchlo zvyknú (smiech).

V minulosti ste si pýtali vysoké honoráre za vystúpenia. Pokiaľ mám správne informácie, tak ste boli ako projekt Spievankovo najdrahší zo všetkých interpretov pre deti. Je Zahrajko cenovo prístupnejší?

Peniaze sú zvláštna téma. Toto nie je o veľkých zárobkoch a či mi niekto uverí, alebo nie, pre mňa je to srdcová záležitosť. Hoci niekedy ľudia "frflú" aj na tú sumu, čo si vypýtam. No všetko je to o ľuďoch. Ľudia sú schopní minúť na kolotočoch za pár minút 20-50 eur na dieťa, ale na plnohodnotnú poučnú zábavu, kde sa dieťa vyšantí pri tanečných, zábavných pesničkách, sa im zdá veľa dať nejaké euro.Našťastie je mnoho šikovných a chápajúcich ľudí a keď je menšia škôlka, nemajú problém sa spojiť s inou a zrazu sú všetci spokojní a zábava sa môže začať. Nemyslím si, že je Spievankovo najdrahšie. Väčšinou ideme na vstupné a percentá. No ľudia si často neuvedomujú, koľko peňazí je v kostýmoch, aparatúre, kulisách a pod. Z tej sumy sa platí ďalšia réžia, hudobníci a účinkujúci. Osobne vždy rozlišujem podľa toho, o aký druh akcie ide. Inú cenu má MŠ, kde som sám a iná cena je pre veľkú firmu, kde som aj s hudobníkom a ďalším vystupujúcim. No vždy je to v rámci ľudskosti, dohody, nejakej etiky...

Máte nejaký plán, dokedy (vek) by ste chceli robiť Zahrajka?

Do smrti (smiech). Môj tatino má 78 rokov a je to veľký Zahrajko (smiech). Takže to máme v génoch. Pokiaľ budú nápady a záujem, Zahrajko tu bude pre deti vždy .

Spoznávajú vás deti na ulici, keď ste v civile?

Áno, a je to úžasné. Ja si to veľmi užívam, pretože vidieť v tých detských očkách nadšenie, údiv, radosť mi dáva neskutočnú energiu. A je jedno, či na javisku, alebo na ulici.

Zdroj: Archív R. Čanakyho

Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu s cudzími deťmi? Prekvapili vás niečím deti na javisku, boli ste taký zaskočený, že ste nevedeli ani reagovať?

Jedno dievčatko, ale trošku staršie, raz počas koncertu prišlo za mnou hľadiac mi do očí a začalo mi otáčať ladiace gombíky na gitare. Ale nie trošku, musel som prestať hrať a gitaru naladiť (smiech). Inokedy sa jedno dieťa zatúlalo k nášmu mixpultu a zrazu len nastal neznesiteľný zvuk-pískanie, hukot, pretože sa začalo hrať s pultom a hlasitosťou. A raz sme po koncerte našli v šatni dieťa. Spokojne sa tam motkalo. Maminka bola asi spokojná, mysliac si, že je niekde v dave. Deti sa nás niekedy pýtajú, či sme "normálni", či sme skutoční. Dotýkajú sa nás opatrne, akoby sme boli snehové vločky.

Zaujímalo by ma, či ostatných interpretov pre deti beriete ako konkurenciu a čo si o nich myslíte? Fíha Tralala, Miro Jaroš a Smejko a Tanculienka.

Osobne ich vôbec nesledujem. S Fíhou sa poznám roky a veľmi jej fandím. Poznám sa aj s Paci-Pac a sú mi ako ľudia veľmi blízki. Viem, že existujú a prajem všetkým, ktorí úprimne rozdávajú radosť, aby sa im darilo a na druhej strane, aby ľudia "prekukli" každý náš neúprimný a falošný úsmev. To sa týka aj mňa. Pretože deti si zaslúžia to najúprimnejšie a najkvalitnejšie, čo sme im schopní dať. Na javisku aj v živote. Nesmú sa stať len akýmsi zdrojom našich príjmov. Vtedy by to ani nefungovalo.

Dnešné deti vyrastajú na vás, Smejkovi a Tanculienke, Fíha Tralala. Na čom ste vyrastali vy?

V čase môjho detstva existoval Raťafák Plachta. Neznášal som ho. Bál som sa ho (smiech). Skôr som sledoval českých Jú a Hele.

Čo ste robili predtým, kým ste sa stali Zahrajkom na plný úväzok?

Pracoval som v Slovenskom rozhlase na hudobnej dramaturgii. Som ale vyštudovaný liečebný pedagóg. Mám aj menšie nahrávacie štúdio, ktoré prevažne slúži na spievankovské projekty.

Máte tri deti, z ktorých sú už pubertiaci. Ako vás doma vnímali? Boli ste otcom či Zahrajkom?

Všetky tri účinkovali na natáčaní našich DVD. Spievankovo vznikalo počas ich detstva. Myslím si, že sú hrdé na Zahrajka aj na to, že tam hrali. Dcéra, ktorá už má 18 rokov, dnes vystupuje so mnou na mojich koncertoch ako víla Flauentínka a veľmi ju to baví.

Vaše deti hrali aj v klipoch Spievankova. Nezávideli im deti v škole?

Ak aj áno, myslím si, že len v dobrom.

Ste prísny otec? Alebo to u vás funguje tak, že žena – mama je tá zlá, čo zakazuje a otec je kamarát, čo všetko dovolí?

Som povahovo skôr  "macko Pu", ale v každom mackovi sa občas prejaví grizzly.

Ako (ne)zvládate pubertu svojich detí?

Nóóó, v bezpečnej vzdialenosti (smiech). Držím sa hesla "každý vôl, teľaťom bol", takže žiaden stres.

S najmladším synom Lukášom:

Zdroj: Archív R. Čanakyho
Kde ste vyrastali?

Pôvodne pochádzam z Novej Dubnice. Detstvo som často trávil vo Veľkej Fatre u svojej tety v Blatnici pri Martine.

Aké ste mali detstvo?

V horách - nádherné. V škole - veľmi divoké, až dramatické. Na túto otázku by som mohol odpovedať vydaním knihy. Ale mám milujúcich rodičov a pri nich som sa vždy cítil v závetrí a bezpečí, nech sa dialo čokoľvek.

Máte rád Bratislavu?

Dlho som ju nemal rád, ale už sa mi ju podarilo ignorovať. Nachádzam si k nej pomaličky vzťah.

Keby bola Bratislava dieťaťom, čo by ste jej vytkli a za čo ju naopak pochválili?

Desia ma denné zápchy, niekde nezmyselné dopravné značenia, ale veľmi sa mi páči centrum - Staré Mesto. Denne cestujem autom a často po celom Slovensku. Som hrdý na "blavákov", šoférov. Sú rýchli, ale aj ohľaduplní. Zažívam to aj v meste. Osobne by som chcel raz "stvoriť" akýsi "kódex bratislavského vodiča". To je väčšia téma, ale bolo by to niečo ako "pravidlá jazdy fairplay" ohľaduplnosti a tolerancie. Mali by sme nálepku a označenie auta. Niečo ako "rytieri ciest" . Nie piráti.

Ste bývalým majstrom Slovenska v kulturistike. Ste často aj v posilňovni a stále sa držíte v dobrej fyzickej kondícií. Ako často do týždňa trénujete?

Štyrikrát do týždňa asi hodinku a pol. Milujem tento šport. Nie je to len o bezhlavom cvičení, ale je to životný štýl, ktorý zahŕňa nie len cvičenie, ale aj stravovanie a životosprávu. Ja poslúžim telu, aby ono dlho slúžilo mne.

Neuvažovali ste aj nad tým, že by ste robili osobného trénera?

Mal som viacero ponúk a vlastne stále mi píšu ľudia a pýtajú rady o cvičení aj stravovaní. Plánujem začať robiť videá, v ktorých sa budem deliť o svoj štýle stravovania aj cvičenia. Kto sa v tom nájde, môže mu to prísť vhod. Osobného trénera by som časovo určite nezvládal.

Máte do budúcnosti nejaké sny? (Domček pri mori, letieť do vesmíru)

Mojím snom je nikdy nestratiť zo života detský svet. Chcem ostať navždy hravým dieťaťom. Doslova sa bojím "dospelákov", ktorí len na všetko frflú a lamentujú nad svojím životom a sú najväčší odborníci na život iných ľudí. Len ten svoj im akosi uniká pomedzi prsty. Ak sa dá, stránim sa takýchto ľudí a túžim ten svoj rozprávkový svet šíriť všade vôkol seba a navždy ho chrániť v svojom srdci.

Lenka Bollardtová

Páčil sa vám článok?