• Rozhovory
  • 01.05.2018 13:45

ROZHOVOR: Ako sa volali prvé bratislavské ulice? Ako vznikali ich názvy? Vysvetľuje Katarína Nádaská

0 0
Pohľad na mesto
Zdroj: fortepan.hu

Ak by mali ulice v hlavnom meste vystavený rodný list, bol by v nich uvedený aj rok 1919. Vtedy totiž bratislavský župan Samuel Zoch vydal nariadenie o názvoch ulíc. Ulice však mali svoje názvy aj pred vznikom prvej republiky. Aké pomenovania boli pre Bratislavu typické priblížila v rozhovore etnologička Katarína Nádaská.

Kedy začali na území Bratislavy vznikať prvé ulice?

O prvom úradnom pomenovaní mestských častí a námestí rozhodol mestský magistrát v roku 1879. Po vzniku prvej republiky vydal bratislavský župan Samuel Zoch v roku 1919 nariadenie o názvoch ulíc. Prvé ulice a námestia však niesli svoje názvy už v 14. storočí - ich názvy sa odvíjali napríklad od trhov. Keďže Bratislava bola kráľovským mestom, mala trhové právo - Rybný trh, Senný trh, ďalej prvé názvy ulíc boli podľa remeselníkov, ktorí obývali tú - ktorú uličku - Mäsiarska, Garbiarska, Kolárska. Konkrétne Baštová ulica neniesla vždy svoj terajší názov. Prvé pomenovanie je z roku 1440, keď sa volala Schlosser-Gasse (Zámočnícka). Úzku uličku volali istý čas aj Katovou ulicou, lebo tam vlastnil dom mestský kat, ktorý v ňom žil aj so svojimi pomocníkmi. Až na konci 18. storočia sa objavilo pomenovanie Zwinger-Gassel (Baštová). K poslovenčeniu názvu prišlo v roku 1921.

Bola dôvodom k pomenúvaniu ulíc iba lepšia orientácia?

Áno, aj keď v 15. storočí ľudia ešte problém orientovať sa v meste nemali, názvy ulíc a námestí boli skôr hovorového a zaužívaného zvykového charakteru. Napríklad, na dnešnom Hlavnom námestí je Stará radnica, kedysi sa jej hovorilo dom richtára Jakuba alebo Jakubov dom a všetci vedeli, že išlo o jedného z prvých richtárov v Prešporku. Židovská ulica je historický názov ulice, kde bolo v minulosti židovské geto prešporských židov a podobne.

Podľa čoho sa pomenúvali prvé ulice a aké boli typické názvy? Kto o tom v prvopočiatkoch rozhodoval?

V najstaršej fáze pomenovania ulíc sa názvy dávali podľa remeselníkov, ktorí ulicu obývali (Súkennícka, Povraznícka, Stolárska, Kolárska, Drevená). Ďalej podľa stavieb charakteristických pre danú oblasť, alebo aj náročnosti prekonania danej ulice. Napríklad Kľukatá, Rovná, Tŕnistá ulica. Neskôr sa názvy niesli aj po významných osobnostiach uhorskej a nemeckej histórie (Ulica Štefana kráľa, ulica generála Klapku, Petőfiho ulica), po svätcoch (Mariánska), kláštorných rádoch, ktoré mali kláštor na danej ulici (Kapucínska, Uršulínska, Kláštorná, Jezuitská). Až v 19. storočí sa ulice pomenovávali podľa významných osobností, najmä mešťanov, panovníkov, buditeľov, umelcov, vojenských veliteľov a podobne. Tak, ako dnes, o názvoch ulíc rozhodoval richtár a miestoprísažní.

Existovali v minulosti aj „vychytené“ ulice, takzvané lepšie a horšie adresy?

Horná ulica, Svetlá ulica boli lepšie ulice než Dolná, Tŕnistá, či Medzierka, čiže ulice sa pomenúvali aj podľa ich vizuálnych daností. Jelenia ulica bola lepšia ako Ľadová a podobne. Tieto názvy ulíc mali svoju logiku, po Jelenej sa prechádzali jelene a na Ľadovej bola mestská ľadovňa.

Zdroj: TASR

​Katarína Nádaská

Veľa vecí sa zmenilo po 2. svetovej vojne. Vo veľkom sa začali ulice premenovávať a začali prevažovať názvy s osloboditeľskými menami...

Po druhej svetovej vojne sa objavujú názvy ulíc, ako bolo Stalinovo námestie, Čapajevova, ulica generála Malinovského, Gottwaldovo námestie, Leninovo námestie, Engelsova ulica a podobne. Áno, premenovávali sa ulice aj námestia, ale napokon to sa robilo v každom režime. Po rozpade monarchie a vzniku prvej ČSR vznikajú ulice s českými názvami, počas Slovenského štátu sa ulice opäť premenovávali, po skončení druhej svetovej vojny to bolo opäť a po roku 1989 sme zažili znovu premenúvanie ulíc (mnohé ulice sa vrátili k pôvodnému názvu - napríklad Hlavné námestie - Námestie 4. apríla).

(TASR)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.