ROZHOVOR: Čo má na Bratislave najradšej šarmantná Veronika Cifrová Ostrihoňová?

1.3.2018
0
Veronika Cifrová Ostrihoňová

Zdroj: archív Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej

Páčil sa vám článok?

ROZHOVOR: Bratislavčanke VERONIKE Cifrovej Ostrihoňovej na našom meste učarovala jej relatívna kompaktnosť a provinčnosť. Verejnosť ju pozná predovšetkým ako ambicióznu redaktorku spravodajstva, manželku známeho moderátora Mateja Sajfa Cifru a atraktívnu ženu, ktorá je vzorom mnohých žien. Minulý rok uviedla prvú časť svojej novej Talkshow, v ktorej predstavuje silné príbehy zaujímavých a úspešných žien či šarmantných mužov.

Vysokú školu, konkrétne politológiu a históriu, si vyštudovala vo Francúzsku a v USA. Prečo si sa vrátila naspäť na Slovensko? Chýbala ti Bratislava?

Myslím si, že mi chýbali ľudia v nej, hlavne moja rodina a kamaráti. Ja sa veľmi neviažem na mestá, aj kvôli tomu, že som žila na viacerých miestach a musela som sa všade adaptovať. Vždy som si vedela predstaviť, že sa vrátim, keďže som bola štyri roky preč kvôli štúdiu, otázkou bolo, či hneď alebo neskôr. Mala som deadline, že keď si nenájdem po škole do roka prácu, ktorá ma zaujme, tak sa opäť vrátim kvôli ďalšiemu štúdiu do zahraničia. Ja som si ani v USA nehľadala trvalú prácu počas posledného ročníka, pretože situácia nebola príliš naklonená zahraničným ľuďom. Bolo to ešte v roku 2012 a stále doznievala kríza a jej dopady na spoločnosť. Snažili sa prijímať na všetky pracovné pozície skôr Američanov.

Po príchode na Slovensko si zakotvila v médiách. Stať sa redaktorkou bol tvoj sen odmalička alebo to bola skôr životná náhoda? Čo ťa na tejto práci baví najviac?

Ak by som to zhrnula tak komplexne, bol to aj sen, aj náhoda. Ja som chcela byť redaktorkou, keď som bola mladšia a chodila som ešte na základnú školu, vždy sa mi páčili tie dámy v televízii s mikrofónom v ruke. S rodičmi sme sledovali dianie vo svete, potom diskutovali, čo sa deje, prečo sa to deje a určite ma to ovplyvnilo. Takže, ja som si to vedela vždy predstaviť. Po mojom návrate som sa dozvedela o konkurze v Markíze, páčilo sa mi, že to bolo seriózne spravodajstvo, tak som sa rozhodla to vyskúšať. 

Zamerala si sa iba televíziu alebo aj na iné médiá?

Keď som bola úplne malá, chcela som byť ako Lois Laneová zo Supermana, teda printová novinárka. Potom som si vedela predstaviť televíziu, spoločným menovateľom bolo vždy spravodajstvo. 

Čo ťa na tejto práci baví najviac?

Baví ma na nej, že je dynamická a každý deň iná, čo je na druhej strane aj nevýhoda, lebo je nepredvídateľná a ťažko sa niečo plánuje. Páči sa mi, že má zmysel, aj keď mladí ľudia v súčasnosti pozerajú Televízne noviny a všeobecne televíziu čoraz menej. Vie na veľa vecí upozorniť, vie v niektorých veciach pomôcť, niekedy zvrátiť nezmysel, ktorý sa deje. Mám veľmi dobrých kolegov, táto práca ma baví a mám ju rada.

Ako sa pozeráš s odstupom času na tvoje začiatky v televízii? Do televízie si prišla bez reportérskych skúseností a ľudia ťa už poznali ako priateľku jedného z najúspešnejších moderátorov. Vnímala si to ako nevýhodu? Čo bolo najťažšie na začiatku?

Každý, kto príde do novej práce, to nemá jednoduché. Ja som navyše neštudovala masmediálnu komunikáciu, čiže som nevedela strihať, strávila som hodiny v strižni, náročné boli aj prvé porady. Musela som sa to všetko naučiť. Bolo to znásobené tým, že som nebola úplne neznáma a vnímala som to veľmi výrazne, reálne to pre mňa nevýhoda bola. Oveľa viac ma ľudia riešili, moja práca kvôli Maťovi zľahka zaujímala aj bulvár. Začiatky boli náročné aj v tom, že som začínala v novej práci, v novom svete. Ostatní kolegovia mali čas sa všetko naučiť, ja som bola pod väčším drobnohľadom. Dnes už viem, že to malo zmysel, chápem, že všetko, čo sa stalo, sa stať malo, nespomínam na to v zlom a beriem to s nadhľadom. Bolo to náročné, no poučné obdobie.

Zdroj: archív Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej

Aká by bola tvoja ďalšia cesta, ak by to neboli médiá? K čomu ťa to ešte ťahalo? Čo robia tvoji spolužiaci?

Bavilo by ma učiť na vysokej škole alebo pôsobiť v diplomacii. Čo sa týka mojich spolužiakov, je to rozmanité. Jeden spolužiak robí pre amerického republikánskeho senátora, ďalší v medzinárodných vzťahoch, spolužiačka v novinách. 

Tvoj manžel Sajfa sa netají tým, že je šťastný, že má práve teba. Prezradíš nám, ako ťa zbalil?

Prvýkrát sme sa stretli cez moje prázdniny, bola som s kamarátkou na káve a Matej sedel pri vedľajšom stole s naším spoločným známym, ktorý nás zoznámil. O pár dní sme sa stretli opäť v tom istom nákupnom centre v inom podniku a vtedy za mnou prišiel, že som veľmi pekná (úsmev). Ja som ho veľmi nepoznala, nesledovala som jeho aktivity, nakoľko som žila v zahraničí. Neskôr mi napísal na facebooku. Začali sme si písať a na prvé rande ma zobral do múzea, lebo sa o mne od spoločného známeho dozvedel, že mám rada kultúru. Nakoniec sme sa tam ani nedostali, lebo bolo zatvorené. Tak sme sa išli prejsť do parku v Rusovciach a na večeru. Odvtedy sme sa začali stretávať a po mesiaci som odišla naspäť do Ameriky. Bolo to skôr, než mi začala škola, lebo som mala letnú stáž na slovenskom konzuláte v NYC. Neskôr sme boli veľa v kontakte a preskypovali spolu nekonečne veľa času.

Čím ťa prioritne zaujal?

Maťo je otvorený, vtipný, inteligentný a hlavne láskavý. Má rád výzvy a je s ním zábava. Vieme viesť nekonečne dlhé rozhovory. Vždy ma vie niečím prekvapiť, je pre mňa stále zaujímavý človek, aj po deviatich rokoch. Je tolerantný, starostlivý a nie je samoľúby. Takto to vnímam od úplného začiatku, a každým dňom sa mi to potvrdzuje viac a viac. 

Zdroj: Instragram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Sajfove vlogy sledujem pravidelne a ty si často, samozrejme, ich súčasťou. Neláka tento svet “vlogovania“ aj teba? Nerozmýšľala si nad tým?

Zatiaľ ma to neláka, nakoľko mám strihania dosť v televízii. Spustili sme však youtubový kanál, kde máme v pláne publikovať zostrihy z jednotlivých večerov Sit DOWN Stories. Keďže talkshow prebieha naživo, chceme, aby to bolo nejakým spôsobom aj uchované, a ľudia si to vedeli pozrieť, aj keď sa nezúčastnili talkshow naživo. A tiež tam budeme pridávať aj iný obsah.

Nedávno si rozbehla nový projekt - Talkshow Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej SIT DOWN stories so zaujímavými a úspešnými hosťami o ich inšpiratívnych či netradičných príbehoch. Povedz nám o tom viac. Koho nápad bol tento projekt?

SIT DOWN stories sú rozhovory so zaujímavými hosťami, ide o zaujímavých mužov, ktorých verejnosť pozná, a ženy, ktoré, naopak, nie sú primárne známe. Je to veľmi príjemné a zároveň aj príjemne stresujúce, lebo hostí spoznávam iba tesne pre natáčaním. Zároveň aj veľká výzva, nakoľko to prebieha naživo a publikum dáva jasne najavo, či sa baví alebo nie. S myšlienkou SIT DOWN stories za mnou prišli tri organizátorky z agentúry Moja agentúra, ktoré majú pod palcom Sitdown ladies Comedy s Didianou a Lujzou. Chceli urobiť akési pokračovanie tohto programu, ale vo forme talkshow, nie ako stand-up. Minulý rok v júni ma oslovili a vznikla z toho super spolupráca. Talkshow sa koná raz mesačne v Bratislave a od nového roka sme začali so „storieskou“ putovať aj mimo Bratislavu, najbližšie sa bude konať v Žiline.

Zdroj: facebook SIT DOWN Stories

Hostí si vyberáš sama?

Je to viac-menej spolupráca mňa s tímom. Keď ma niekto zaujme, ja dám na papier svoje návrhy, ony vlastné a potom o tom diskutujeme. Na Slovensku je veľmi veľa inšpiratívnych žien, ktoré toho veľa dosiahli v rôznych oblastiach a my ich chceme predstaviť publiku. Posledné slovo vo výbere hostí mám však ja, pretože ja som tá, ktorá na konci dňa vedie s nimi dvojhodinový rozhovor. :)

Vieme o tebe, že si športová nadšenkyňa. Čomu všetkému sa v rámci športu venuješ a pri čom dokážeš úplne vypnúť? 

Úplne viem vypnúť pri joge, chodievam na tzv. hot yogu. Tam nie je priestor myslieť aj na iné veci, jogové pozície sa vykonávajú vo vyhrievanej miestnosti s teplotou vyše 40 stupňov Celzia. Čo je náročné, a preto je potrebné sa sústrediť. Je to pre mňa úplný relax tela a mysle zároveň. Ja som otvorená všetkým aktivitám, napríklad rada len tak kráčam, vždy si sledujem koľko krokov denne urobím, a keď nesplním limit, pred spánkom to zvyknem často doháňať.

Zdroj: Instagram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Športujete spolu s Matejom? Nedávno si od neho dostala tenisovú raketu, už ste začali hrávať? 

Maťo ide občas so mnou na jogu a nedávno sme začali spolu aj s trénerom chodiť do fitka, aj keď každému z nás odporučil v tréningu zamerať sa na niečo iné. Ale tréningy sú aspoň v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Radi tiež spolu chodievame na čerstvý vzduch si zabehať do Horského parku či Železnú studničku. No momentálne som padavka, lebo je pre mňa príliš zima. Áno, v pláne máme aj tenis, ale ešte sme sa k tomu nedostali, no teším sa naň. My máme totiž veľa plánov a menej času, ale verím, že sa nám to všetko podarí realizovať.

Kto alebo čo ťa dokáže každodenne motivovať?

Nemám vzor konkrétneho človeka. Pre mňa je veľakrát motivácia aj Maťo, keď ráno vstane a usmiaty ide do práce alebo plávať. Ďalej sú mi vzorom všetci tí, ktorí sú nadšení pre to, čo robia, čo je ich prácou, napríklad aj moji hostia v talkshow, ktorú vediem v rádiu Európa 2 s názvom Smalltalk. Boris Hanečka bol mojím hosťom nedávno, a on tak zanietene, s láskou hovoril o tom, čo robí. Ten človek tým žije a to je pre mňa takým impulzom, motiváciou, že áno, tak to má byť. 

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Keď mám „markizácky“ deň, tak máme v televízii o pol desiatej poradu, každý povie, akú tému má v pláne v ten deň spracovať, a ide ďalej svojou cestou ju spracúvať. Takže napríklad obvolávam respondentov, idem na tlačovku, úrad vlády, schôdzu parlamentu, ak sa odhlasúvajú nejaké zákony, ktoré s tým súvisia. Následne prídem do redakcie, stiahnem si materiály, napíšem si text, postrihám reportáž, otitulkujem a idem domov. Vychádza to časovo približne do siedmej. Keďže som začala robiť aj v rádiu, musela som si upraviť od nového roka trošku rozvrh v televízii, pretože je toho relatívne dosť.

Veronika, čo ty a deti?

Deti prídu vtedy, keď budú mať prísť.

Ktoré sú tvoje obľúbené miesta v Bratislave, kam rada chodievaš? Kde je tvoje genius loci tohto mesta?

Vyrastala som na Dlhých dieloch, neskôr, v mojich šestnástich sme sa odsťahovali s rodičmi a súrodencami na Kolibu, a toto miesto mi veľmi prirástlo k srdcu. Aj keď som odišla za štúdiom do zahraničia, vždy som sa tam rada vracala. Moje obľúbené boli prechádzky k lanovke, mali sme hneď les za domom, takže aj keď som neskôr s Maťom bývala v bytovke, prírodu som mala na skok. Momentálne necelý rok bývame v Horskom parku, a pomaly toto naše okolie preskúmavame. Mám, samozrejme, rada aj centrum mesta, kde sa chodievame s Maťom najčastejšie najesť.

Zdroj: Instragram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Čo máš na nej najradšej a čo ti „naopak“ chýba v Bratislave?

Na Bratislave sa mi páči, že je relatívne kompaktná, všade sa dostanem pomerne rýchlo. Samozrejme, zápchy tu sú, ale kto nebol napríklad v  L.A, nevie, čo sú to pravé zápchy, keďže tam každý jazdí autom, a kolóny sú všade. V Paríži a v New Yorku som zápchy tak nepociťovala, lebo som cestovala metrom. Páči sa mi na nej, že je bezpečná a že je taká provinčná, komfortná, centrum sa dá prejsť za chvíľku. Mám rada toto mesto. Bratislava umelecky „rastie“, rada chodím do Nedbalky, čo je pre mňa miesto, kde by som určite zobrala zahraničnú návštevu. Čo sa týka nedostatkov, pre mňa sú to rozbité cesty, neustále opravy ciest, neodhrnuté cesty. Absentuje tu podľa mňa fungujúca infraštruktúra.

Ďakujem ti krásne za rozhovor a prajem ti veľa úspechov :)

(nikicuki)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie