René Štúr: Bratislavu som najprv spoznával v noci

16.6.2017
0
René štúr: bratislavu som najprv spoznával v noci - stur rene
Páčil sa vám článok?

Talentovaný, vtipný a bezprostredný. Taký je herec z Radošinského naivného divadla René Štúr, ktorého si mnohí pamätajú zo seriálu Panelák či ako šoumena z Tvoja tvár znie povedome. Do Bratislavy prišiel, keď mal 18 rokov. Vtedy bola zanedbaná. No ako tvrdí, za posledných 20 rokov Bratislava dostala nové šaty aj make up. Je presvedčený, že mesto u turistov zanechá dojem.

Ste z Martina. Ako ste si zvykli v Bratislave?

Narodil som sa v Martine, do ôsmich rokov som žil striedavo v dedinke Rojkov a v Martine. Potom sme sa presťahovali do Piešťan, kde som žil až do 18-tich a potom už postupne štúdium a život v Bratislave. Bratislava má veľa možností, či už pracovných, umeleckých alebo športových, a tak som rád, že tu mám také vyžitie, pretože jedno čo v živote nemám rád, je stereotyp.

Čo ste si pomysleli ako prvé, keď ste sem prišli?

Neviem, nepamätám si to, lebo Bratislava bola pre mňa štartovacia stanica, keďže sme veľa chodili stopom do Nemecka, Talianska, Holandska atď. Hranica Berg... prekročiť tú čiaru do sveta to bola pre mňa méta, kedy som prepol z každodenného kolobehu povinností, do módu dobrodružného, kedy človek nevie, čo bude jesť, kde bude spať, ani kedy sa dostane do cieľa. A naopak, keď sme sa vracali, tak Bratislava znamenala, že už sme doma. Vtedy som ešte nevedel, že Bratislava bude nielen moja štartovacia, ale aj cieľová stanica...zatiaľ...

Bola to láska na prvý pohľad? Či také postupné spoznávanie?

Bratislavu som spoznával postupne. Ako každý mladý človek som začal najprv nočným životom. A úspešne som sa prepracoval k dennému objavovaniu ulíc, parkov, sadov a nábreží Bratislavy. Bratislava je nádherná žena, ktorá bola trošku zanedbaná, ale za posledných 20 rokov dostala nové šaty, make up a myslím, že keď k nám príde zahraničný turista, Bratislava ako mesto zanechá príjemný dojem.

Ktoré miesta ste si hneď obľúbili?

Jednoznačne Staré Mesto, keďže som na Ventúrskej študoval. Potom ma očaril Devín.

Cítite sa byť už Bratislavčanom?

Ja sa priznám, že sa cítim aj Rojkovčanom, Martinčanom, Piešťancom a aj Bratislavčanom, pretože na každé miesto, v ktorom som prežil nejakú etapu svojho života, mám krásne spomienky.

Akí boli na vás ľudia, keď ste sem prišli? Prijali vás medzi seba hneď, či to bolo postupné?

Tak povedzme si úprimne, že rodených Bratislavčanov už začína byť menšina... Ja som mal vždy šťastie na dobrých ľudí, nikdy som sa nepozeral na to, kto pochádza z akého regiónu, ale aký je to človek. Slovensko je naozaj krásna malá dedinka v údolí a hoci sa na život môžeme pozerať lokálne a byť patrioti, regióny a hranice sú virtuálne. Keď sa snaží byť človek človekom, slušný, usmiaty a s dobrým srdcom... trošku pocestuje, vidí tú krásu sveta, rôzne kultúry, mnohotvárnosť, gastronómiu a to ako je svet nádherne kozmopolitne prepojený, tak musí pochopiť, že všetci sme obyvatelia tejto nádhernej planéty, ktorá sa stále viac premiešava. Našou povinnosťou je, že máme byť k sebe ľudský a je naozaj jedno, odkiaľ sme...

Kam najradšej chodíte a ktoré miesta máte rád?

Rád som chodil do Sadu Janka Kráľa na rôzne akcie. V nedeľu s rodinkou a priateľmi na rannú kávu do Starého Mesta a sem tam do Eurovey s kamarátmi na vodnú fajku.

Plánujete tu zostať, či keď budete veľký odísť niekde na dedinu a venovať sa rodine?

Ja neplánujem, ja sa snažím v živote spracovať to, čo mi ponúkne. Pracovne je tu sústredené všetko, divadlo, rozhlas, televízia aj film. Žijem tu už cez dvadsať rokov, Bratislavu mám rád, ale keby ma zavialo niekam inam, bral by som to ako ponuku života a výzvu.

Čo vás najbližšie čaká v profesionálnom živote?

Stále som otvorený a čakám, čo príde, je to ako Forestova bomboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš, ale je to krásna práca so zaujímavými ľuďmi. Každá rola prinesie niečo nové a to ma na tom baví. Človek si tak cibrí myseľ a veľa zaujímavého sa dozvie. O robote hovorím radšej, keď už je to isté, aby som to nezakríkol, tak zatiaľ budem tajomný, ale momentálne hrám v Radošinskom naivnom divadle a snažím sa pracovať na svojich projektoch.

(lb, Foto: Radošinské naivné divadlo)

Páčil sa vám článok?