• Rozhovory
  • 15.04.2017 09:59

ROZHOVOR - Barbora Žilecká: Zo začiatku som v Bratislave blúdila...

0 0
Rozhovor - barbora žilecká: zo začiatku som v bratislave blúdila... - Barb

Televízni diváci si ju mohli všimnúť v sitkome Mafstory, seriáloch Búrlivé víno, Kukučka, Vdova, Za sklom, Prázdniny, filme Tak fajn alebo vlani v rozprávke Zázračný nos, ku ktorej spolu s Mirkou Partlovou nahrali titulnú pieseň Voňavky dievčat. Herečka Barbora Žilecká však nielen spieva, ale najnovšie aj maľuje.

Ste herečka, spievate aj maľujete. Ktorá z týchto umeleckých činnosti vás v súčasnosti najviac napĺňa?

Často sa ma ľudia z okolia pýtajú, čím sa chcem prioritne živiť, teda čo ma najviac baví. Každá vec, ktorej sa venujem, mi dáva inú emóciu alebo energiu, ale prioritne som herečka. Na herectve ma najviac baví tá možnosť vytvoriť charakter nejakej postavy, aj keď je to niekedy možno trochu schizofrénia.

Kto vás inšpiroval v tom, aby ste sa vydali na umeleckú dráhu?

Od malička som k umeniu inklinovala. Ako trojročná som začala kresliť prvé obrázky, ako štvorročná spievať, postupom času ma začalo fascinovať aj dramatické umenie. Počas základnej školy som navštevovala umelecké krúžky a vyhľadávala rôzne súťaže. Na literárno-dramatickom krúžku som sa zoznámila s divadlom, začali sme hrávať divadelné predstavenia na Ľubovnianskom hrade, kde sme absolvovali aj niekoľko predstavení denne, asi 2-3 sezóny.  Kým moji spolužiaci z gymnázia mali v pláne stať sa lekármi či právnikmi, ja som netušila kam. Napadlo mi herectvo, kvôli širokému umeleckému spektru. Mnohým sa to zdalo trúfalé,  ale napokon ma na VŠMU do Bratislavy vzali a už na druhý deň po maturite som sa presťahovala.

Aké boli vaše prvé dojmy z Bratislavy a ktoré miesta ste ako prvé spoznali?

Ani už neviem, aké boli moje prvé dojmy z Bratislavy. Jasné, že to je veľké mesto, takže prvé dni som prežívala trochu stres, napríklad keď som nevedela, odkiaľ a kam chodia trolejbusy, ako si mám privolať taxík alebo nájsť miesta, kam som sa mala dostaviť, ale v konečnom dôsledku som sa veľmi tešila, že som tu a mám bližšie k ľuďom z fachu. Navyše som mala s priateľom prenajatý byt blízko pri škole, aby som mala menšiu šancu poblúdiť. Čo sa mi stáva často. :)

A ako dlho vám trvalo, kým ste sa začali vo fachu presadzovať – kedy a za čo ste dostali svoj prvý honorár?

Už v prvom ročníku na VŠMU som účinkovala v Mafstory a veľmi ma to bavilo, nakoľko sú mi blízke komediálne žánre. So všetkými sme si na pľaci sadli a rozumeli, takže zo začiatku som mala pocit, že robiť herectvo je strašne jednoduché. Neskôr som pochopila, že to tak vôbec nie je. :) Zároveň som sa však prihlásila do dabingových štúdií a trvalo asi päť rokov, kým som prišla na to, ako to naozaj funguje. Mnohí, čo nevidia do ,si myslia, že my – dabingoví herci máme možnosť filmy alebo seriály dopredu vidieť, ale nie je to tak. Jednotlivé obrazy a scény vidíme až v štúdiu, kde sa treba sústrediť a reagovať na viac vecí naraz. Je to náročné, ale dá sa to naučiť. Základnými predpokladmi sú dobrý sluch, pohotovosť, ale samozrejme aj dar reči.

Máte na svojom konte aj hlavnú úlohu vo filme Tak fajn z roku 2012. Ako si na toto nakrúcanie spomínate? 

Niektorí si možno myslia, že to bola dovolenka pri mori, ale mýlia sa. Nakoľko sme mali k dispozícii väčšinou šesťčlenný štáb, tak vo chvíľach, keď som nenakrúcala svoju scénu, som buď držala svetlá alebo odrazky, pomáhala maskérke alebo zháňala či nakupovala rekvizity. Nakrúcať sa dalo maximálne štyri až šesť hodín denne, pretože potom už boli horúčavy naozaj neznesiteľné. Spomínam si však aj na jednu scénu, ktorú sme dorábali neskôr Rakúsku. Mala som počas nej na sebe plavky a mala som sa tváriť, že je vonku 30 stupňov. V skutočnosti  však boli len 4 stupne nad nulou. Dodnes si pamätám, aká mi bola strašná zima! Ešteže sa moje fialové ústa dali v postprodukcii dofarbiť! :)

Ako ste na tom s hereckými príležitosťami? Ako to vlastne herečka môže ovplyvniť, aby dostávala hlavné úlohy alebo sa niekam posúvala?

To by som aj ja rada vedela. Vždy je to asi o tom, že si ťa musí niekto všimnúť, musíš sledovať čo sa kde nakrúca alebo ťa zavolajú na kasting. Každý režisér má svojich obľúbených hercov, ktorých potom obsadzuje do svojich projektov. Môže sa stať, že sa niekomu zapáčiš alebo hodíš typovo, aj keď mne pravidelne vravia, že som príliš výrazná a na Slovensku do televízie vyberajú skôr neutrálnejšie typy herečiek. Ale jasné, že by som si rada zahrala v niečom aj hlavnú postavu a budem šťastná, keď sa nebudú báť postaviť pred kameru niekoho, kto sa od tej neutrálnosti trochu odlišuje. Veľakrát mám pocit, že sú postavy písané čierno bielo. Buď si negatívna alebo pozitívna postava.

Nie je žiadnym tajomstvom, že celkom dobre aj spievate. Máte nejaké plány aj v hudobnej oblasti? 

Áno, plány mám a už na nich aj pracujem. Vlani sme spolu s Mirkou Partlovou naspievali titulnú pieseň k rozprávke Zázračný nos, spievam v kapele Milo Kráľ Band, často v rozprávkach. Ale je jasné, že by som sa chcela venovať viac svojej hudbe. Nejaké pesničky už nahrávam v štúdiách a chcela by som ich tento rok postupne púšťať k ľudom. Dostávam už teraz spevácke ponuky, avšak potrebujem si ustáliť svoj štýl a zistiť, kde som vlastne v hudbe doma. Mám však už dohodnuté nejaké spolupráce, tak sama som zvedavá ako to dopadne!

Stretli sme sa aj vďaka tomu, že ste najnovšie začali maľovať. S akými reakciami ľudí ste sa stretli v súvislosti s touto vašou záľubou? 

Veľa ľudí o tom ešte nevie, že maľujem, ale keď som na sociálnej sieti zverejnila fotografie niekoľkých svojich obrazov, tak sa mi viacerí ozvali s tým, že majú o tie moje výtvory záujem. Prezentujem ich pod umeleckým menom Barb. Najväčší je o abstraktné diela či obrazy mačiek. Dokonca mi už boli ponúknuté rôzne priestory, kde by moje obrazy vystavili, z čoho sa samozrejme veľmi teším. Najbližšie napríklad v bratislavskom obchodíku, ktorý sa volá Fantastické veci. Sľúbené mám dokonca aj galérie! Neskutočne sa teším, ak môžem ľudom urobiť prostredníctvom obrazov radosť.

ROMAN SLUŠNÝ, foto: fb bz

ROZHOVOR - Barbora Žilecká: Herečka, ktorá spieva aj maľuje


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.