Kristína Farkašová: Novému partnerovi sa nebránim

Vtipná, sympatická a tiež krásna baba... Presne taká je herečka, podnikateľka, spisovateľka a hlavne mamina trojročných dvojičiek Bratislavčanka Kristína Farkašová. Detstvo prežila v Karlovke a na Duláku u starých rodičov. Tam dokonca dnes býva so svojimi dcérami.

Zmapované majú nielen okolie, ale aj predavačov na Miletičke. V rozhovore prezradila, kde najradšej chodí s dcérami oddychovať, čo jej na našom meste prekáža a naopak, čo jej vyhovuje. Priznáva, že hoci je teraz bez partnera, rada by po svojom boku mala muža, ktorý ju bude ľúbiť a ona nájde vytúžený pokoj.

Detstvo ste prežili v okolí Duláku...

Na Duláku sme bývali len chvíľu po mojom narodení - u starých rodičov. Inak som Karlovešťanka, no na Dulák som sa k vracala pravidelne. U starých rodičov sme trávili veľa času a chodila som k nim na obedy aj počas celého gympla. Aj keď som vyrastala v Karlovke, lokalita Nivy je mojím srdcovým domovom. Keď som si hľadala prvé dospelácke bývanie, iná lokalita nepripadala do úvahy a dodnes to tak je. Zrejme práve preto, že mi ako dieťaťu bolo dobre a rada sa do týchto dôb vraciam aspoň prostredníctvom miest.

Je dnes Bratislava iná oproti vašim detským spomienkam?

Samozrejme, že je. Ale niektoré tie „miesta” sú chvalabohu stále rovnaké.

V čom vidíte najväčší rozdiel?

Všetko je oveľa menšie predsa. Len stromy rastú. A to mi vyhovuje, lebo tých ja na existenciu potrebujem veľa. Snáď ich všetky nevyrúbu.

Sú miesta, ktoré ste vyhľadávali v detstve a stále sa tam rada vraciate, dnes už s dcérami?

Horský park. Tam som chvíľočku chodila aj do škôlky a chodievali sme sa do parku hrávať. Dodnes je tam taká veľká kovová lavička, na ktorú sa zmestila celá trieda. Tam chodievame rady. Mať v meste les je úžasný únik z reality.

Ktoré miesta majú pre vás špeciálne čaro a prečo?

Budova na Suchom mýte, kde kedysi sídlilo Divadlo Astorka. Vždy keď idem okolo, vráti sa mi vôňa tohto divadla, premietnu sa mi pocity, zážitky, dokonca kokrétne obrazy. Ak si mám vybrať trasu, kadiaľ pôjdem, vždy vyhrá tá, ktorá ide cez Suché mýto. Tá budova je opustená a mne sa často sníva, že mi požičali kľúče a ja som sa tam mohla ísť ešte raz nadýchnuť toho divadelného vzduchu a atmosféry, ktoré spôsobili, že dnes sa venujem tomu, čomu sa venujem a že svoju prácu nadovšetko milujem.

Kedy ste si uvedomili, že ste Bratislavčanka?

Keď som pozerala Crn-Crn a z okna videla budovu Slovenskej televízie, kde sa táto relácia nášho  „mládí” nakrúcala. Vždy som sa tam snažila dovolať a hovorila som si - veď ja na vás vidím. A aj keď som sa nedovolala, bola som rada, že mám tú Mlynskú dolinu 84545 Bratislava tak blízko.

Vždy ma zaujímalo, či aj medzi hercami sa rieši, kto odkiaľ je, kde sa narodil.

Samozrejme, že sa to rieši. Rieši sa to preto, lebo aj miesto, odkiaľ človek je, ho robí zaujímavým. Rôzne prízvuky, slová, ľudia, ktorí spolunažívali s kolegami, sú pre mňa inšpiráciou a zaujímavým svetom, ktorý som ja nezažila. Ale ak to myslíte tak, či niekomu prekáža, že ten je odtiaľ a nie odhentiaľ, to rozhodne nie.

Byť rodenou Bratislavčankou je v umeleckej branži skôr na príťaž alebo výhodou?

V mojom prípade to bola výhoda. Študovala som dramaturgiu, mala som tu antikvariáty, Univerzitnú knižnicu, Divadelný ústav a množstvo divadiel, ktoré ma veľa naučili. Pre dramaturgičku je isto výhodou byť v Bratislave.

Čo vás najviac štve na fungovaní v Bratislave a čo by ste chceli zmeniť?

Ťažko povedať. Ja som v princípe vždy spokojná, lebo si viem všetko spríjemniť. Vnímam krásne miesta a projekty, ktoré sa tu všade navôkol dejú. Dá sa tu dobre najesť, dať si dobrú kávu, poprechádzať sa, byť v ruchu, aj osamote. Jediné, čo mi prekážalo, bolo málo miesta na chodníkoch pre veľký dvojičkový kočík. Možno by bodlo, aby bolo mesto viac pripravené pre cyklistov. Ale asi je najdôležitejšie vybrať si miesto pre domov, kde sa človeku páči, kde je spokojný. Keď človek vyjde ráno z vchodu a vyberie sa do sveta, zdá sa mu fajn, lebo vie, že aj keby fajn nebol, môže sa vrátiť na najkrajšie miesto v meste. Domov.

Bratislavu poznáte dokonale. Nikdy ste nepremýšľali nad tým, že by ste šli do komunálnej politiky?

Ani nápad. Do dvoch hodín by ma s mojím naivným postojom zničili.

Kam najradšej v Bratislave chodíte s dvojičkami?

Motáme sa hlavne po Nivách. Na trhovisku na Miletičke máme veľa kamarátov, ktorých sme si počas nákupov našli. Ela a Matilda to tam majú absolútne zmapované a veľa predajcov poznajú po mene. Máme tu kúpalisko, bioobchody, najlepšiu cukráreň, v prípade núdze obchodné centrum, kde mám všetko, čo potrebujem, milé panie na pošte, fantastických poštárov, bistro Žufaňa, kam treba zájsť na raňajky, Veterinka, šialene veľa ihrísk, zeleň. Ale rady chodíme aj na prechádzky do Starého Mesta, na akcie do Starej tržnice.

Koncom minulého roka mnohých prekvapilo, že ste sa rozišli s otcom vašich dcér. Bolo to ťažké rozhodnutie?

Bolo to niekoľkoročné rozhodovanie a samozrejme náročné, ale rozhodne nie prekvapivé. Ale som presvedčená o tom, že je všetko tak, ako má byť. Aj som si myslela, že mi bude chýbať byt, v ktorom som si s dievkami odmakala materskú, ale nie je to tak. Som však presvedčená, že to bolo dobré rozhodnutie. Pre všetkých.

Máte vo výhľade iného partnera či novému vzťahu nateraz dáte pokoj?

Ja sa nebránim ničomu. A po hnusnom období sa bez väčších námietok poteším aj novému partnerovi. Nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktoré sa stalo zo dňa na deň, budem rada, ak bude pri mne stáť skvelý človek. Isto si „nedám pokoj”, ja už totiž nejaký ten pokoj potrebujem. Ideálne skombinovaný s láskou.

Ste vyťažená žena a matka. Kto vám s deťmi najviac pomáha?

V tomto smere pomoc nepotrebujem. A som vyťažená matka, žena ani nie. Odmietla som veľmi veľa spoluprác, aby som mohla byť s dievčatami a pracujem, keď spia, alebo sú v škôlke. A aj to najčastejšie z domu. Aj mi bolo chvíľu ľúto, že som porušila napríklad svoje stand-upové vystúpenia, ale hneď ma to prešlo. Stojí mi to za to mamovanie. Najviac si pomáham sama, keď mi je dobre a som pokojná. Vtedy sme šťastné všetky tri a nič iné nepotrebujeme.

Vyzerá to tak, že máte toho dosť. Podnikáte, hráte, moderujete, píšete  úspešné knihy. Kedy stíhate oddychovať a venovať sa sebe? Nie je to veľa aj na vola?

Ale nie. Ja nikde nehrám, moderujem dvakrát do mesiaca štyri hodiny, písať chodím, keď potrebujem, respektíve, keď ma tlačia termíny, do mojej kancelárie, ktorú zdieľam s dvoma kamarátmi v centre mesta a čo sa týka ostatných aktivít, mám okolo seba úžasných ľudí, na ktorých sa môžem stopercentne spoľahnúť. Mám na seba a oddych dosť času. Plus mám veľkú výhodu, že všetko, čo robím, je moje hobby, teší ma to, až niekedy musím nahlas zvýsknuť a napĺňa ma to energiou. Všetko to, čo robím, bolo najprv hobby, až potom prácou, takže skôr ako vôl som panbožková kravička. Bola som riadne vyhorená, nakoľko som zarábať musela, aj keď som nevládala, ale škôlka mi trochu pomohla.

Ako ste prežívali, keď baby Ela a Matilda začali chodiť do škôlky?

Ťažko. Myslím, že mi druhýkrát prestrihli pupočnú šnúru. Ale majú úžasné učiteľky, ktorým absolútne dôverujem a mám ich rada z celého srdca. Škôlka je skvelá! Aj sa učím viac oddychovať, kým sú dievky v škôlke, ale akonáhle tam vkročím, vítajú ma všetci malí spolužiaci našich dcér. Všetkých už poznám po mene. Neuveriteľní sympoši a sympošky!

Ked idú deti do škôlky, mnohé maminy majú potom pocit prázdnoty. Často chcú ďalšie dieťa. Ako je to s vami? Chceli by ste ešte ďalšie deti?

Aj ja som mala tento stav. Asi dve hodiny. Potom som zaspala a potom znova a potom som si povedala: Dievča, veď už si vydýchni. A ako som si vydýchla, začala som celkom inak dýchať a začali sa diať celkom nové veci v mojom živote. Ale, aby som bola úprimná, biologické hodiny občas zatikajú.

Čo plánujete v tomto roku? Na čo sa vaši fanúšikovia môžu tešiť?

Plánujem toho veľa, ale ja som dosť známa tým, že plánovať veľmi neviem. Skôr urobím to, čo mi práve napadne a to sa snažím urobiť čo najlepšie. Takže nech mi fanúšikovia prajú veľa takýchto nápadov. Uvidíme. Sama som zvedavá, čo všetko príde...

(lb, Foto: Kristiana Vavreková a Kaja Čemová Kollárová)