PET fľaše sa budú zálohovať: Čo hovoríte na túto novinku: vyjadrite sa v ankete

Zdroj: Shutterstock

Slovensko bude opäť o krok bližšie k ekologickosti. Podľa ná­vrhu Európ­skej ko­mi­sie budú mu­sieť člen­ské kra­jiny do roku 2025 za­bez­pe­čiť zber mi­ni­málne 90 % vy­ro­be­ných PET fliaš. Budú sa zálohovať. V sú­čas­nosti u nás vy­zbie­rame iba pri­bližne 65 % po­u­ži­tých PET fliaš.

Ako informoval mi­nis­ter ži­vot­ného pro­stre­dia László Só­ly­mos pre portál Euractiv, mi­nis­ter­stvo sa roz­hodlo a má jasno v tom, že na Slo­ven­sku sa plas­tové fľaše budú zá­lo­ho­vať. Cena za fľašu by sa mohla po­hy­bo­vať v roz­me­dzí 0,20 až 0,25 €.

„Všetky štáty majú svoje špecifiká. Vo viacerých štátoch to fungovalo opačne ako na Slovensku, najskôr bolo zavedené zálohovanie a až potom bol nastavený systém separovaného zberu. My to máme opačne, už teraz máme systém na separovaný zber, z ktorého musíme vyňať PET fľaše a plechovky,“ povedal László Só­ly­mos.

Podľa už vykonaných štúdií,v štátoch, kde sa zálohujú PET fľaše, je efektívnosť ich vyzbierania od 90 do 98 percent. Na slovenský trh sa dostane ročne až 1,1 miliardy fliaš. Podľa dostupných informácií sa vyzbiera ročne iba 50 – 60 percent fliaš. Zostáva tak asi 40 percent.

Ako hovorí súčasný minister, tých fľiaš je toľko, že by sme nimi vedeli naplniť bratislavské Námestie slobody do 22-metrovej výšky. Aby sme dosiahli mieru zberu na úrovni 90 – 98 percent, iná možnosť ako zálohovanie nie je.

Podľa experta na od­pa­dové hos­po­dár­stvo Mi­loša Ve­verku je možné pre­miet­nuť fi­nančné ná­klady na za­ve­de­nie sys­tému do ceny vý­rob­kov tak, že si to spot­re­bi­teľ ani ne­všimne. Mohlo by to pred­sta­vo­vať jed­notky cen­tov na je­den obal, ná­klady by teda ne­mali byť váž­nej­ším prob­lé­mom.

Zber, ďal­šie trie­de­nie, li­so­va­nie a od­voz na re­cyk­lá­ciu sú aj tak ce­novo ná­ročné. Hoci sú PET fľaše a hli­ní­kové ple­chovky naj­hod­not­nej­šie ko­mo­dity trie­de­ného zberu, ná­klady sú pri nich vyš­šie ako cena, za ktorú ich možno pre­dať. Keby ne­boli v trie­de­nom zbere, spra­cú­valo by sa me­nej ma­te­riálu, a teda aj ná­klady by boli niž­šie. Keďže o od­pady z oba­lov sa v zmysle zá­kona o od­pa­doch majú po­sta­rať vý­rob­co­via, zbe­ro­vým spo­loč­nos­tiam môže byť jedno, či v od­pade budú alebo ne­budú luk­ra­tívne zložky. 

V an­kete, ktorú na so­ciál­nej sieti usku­toč­nil In­šti­tút en­vi­ron­men­tál­nej po­li­tiky (IEP), sa za zá­lo­ho­va­nie vy­slo­vilo 95 % ľudí, 5 % bolo proti. Hla­so­valo pri­tom vyše šty­ri­ti­síc ľudí. To znamená, že Slováci tento krok zálohovania zatiaľ podporili.

Za­ve­de­nie zá­lo­ho­va­nia PET fliaš by si vy­žia­dalo veľké in­ves­tí­cie, ktoré by sa tý­kali najmä vý­rob­cov a pre­dajní. Mu­seli by to­tiž za­bez­pe­čiť celý sys­tém zberu a od­vozu, pries­tory na skla­do­va­nie fliaš, au­to­maty. 

Pred­sed­níčka alian­cie Ka­ta­rína Fa­šian­gová dodáva „Pre efek­tívne za­ve­de­nie sys­tému ta­ké­hoto zá­lo­ho­va­nia musí byť za­bez­pe­čený kom­plexný a uzav­retý re­ťa­zec, čo zna­mená za­po­jiť nie­len ob­chod­ní­kov, ale aj vý­rob­cov, spra­co­va­te­ľov PET fliaš a v ne­po­sled­nom rade štát.“

Sys­tém zá­lo­ho­va­nia PET fliaš fun­guje v de­sia­tich kra­ji­nách Európy – na Is­lande, vo Fín­sku, Švéd­sku, Nór­sku, Dán­sku, Ne­mecku, Litve, Es­tón­sku, Chor­vát­sku a Srb­sku. Výška zá­lohy sa po­hy­buje od se­dem do 40 cen­tov. Ná­vrat­nosť zá­lo­ho­va­ných plas­to­vých fliaš do­sa­huje v týchto kra­ji­nách až 90 %.

​

(nc)