Bratislava svoje planetárium už skoro mala

Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV adresovala výzvu ministrom školstva, kultúry a predstaviteľom mesta na postavenie bratislavského planetária.

Bratislava je totiž jediným hlavným mestom v Európe, ktoré takúto hvezdáreň nemá. Poznatky z astronómie patria k základnému vzdelaniu mladých ľudí. Napríklad v Prahe je planetárium otvorené 16 hodín denne a ročne ho navštívi štvrť milióna ľudí.

V tejto súvislosti sa ako zaujímavý javí list, ktorý sme do redakcie dostali od architekta Jána Sturmayera z Bratislavy. Píše v ňom: „Ako projektant už započatej stavby Planetária pre mesto Bratislava, môžem na otázku „Bude mať Bratislava Planetárium?“ jednoznačne odpovedať: Bratislava Planetrárium už mala. Bolo tu, došlo z chýrnych optických dielní ZEISS-JENA, starostlivo zabalené v roku 1960 a bolo istý čas uložené v PKO. Vlastné planetárium je dômyselný optický prístroj, z ktorého sa hviezdna sústava premieta na čiernu kopulu zvlášť prispôsobenú.

Pre tento prístroj sa musí postaviť vhodná, predpisom zodpovedajúca budova.“ S jej stavbou sa podľa informácií J. Sturmayera začalo a súbežne s ňou mala byť postavená aj ľudová hvezdáreň. Pozemok pre výstavbu sa nachádza nad PKO, na hrane svahu, aby bola z hvezdárne viditeľná celá južná obloha, pre hvezdárov najzaujímavejšia.

J. Sturmayer ďalej v liste pokračuje: „Stavba bola onedlho po začiatku zastavená. Toto rozhodnutie nespočívalo na finančných či technických príčinách, ale v mylných názoroch na polohu staveniska v meste. Nasledovali rôzne „osadzovacie“ experimenty, na ktorých som sa nezúčastnil, lebo dodnes zotrvávam na stanovisku, že vybrané stavenisko bolo a je pre daný účel najvhodnejšie, lebo planetárium malo slúžiť ľudovej hvezdárni ako pomocné pracovisko.“ Optický prístroj planetária sa neskôr predal, údajne do Budapešti. 

(brn)