SND uvedie v premiérach novú inscenáciu Život Galileiho od B. Brechta

Zdroj: TASR - Dano Veselský

V úlohe Galilea sa predstaví Ľuboš Kostelný

Slovenské národné divadlo (SND) uvedie vo víkendových premiérach (11. a 12. 4.) inscenáciu Život Galileiho od Bertolta Brechta, tentoraz v réžii Martina Čičváka.

Nadväzuje na históriu inscenácie na javisku Činohry SND, pričom prináša súčasný pohľad na zložité otázky pravdy, odvahy a kompromisov. Ten potvrdzuje, že hra je stále aktuálnou výzvou k odvahe a zodpovednosti za poznanie a vedomosť. Dielo patrí k najvýznamnejším dielam svetovej dramatiky, ktoré skúmajú zrod modernej vedy a jej stret s mocenskými štruktúrami.

„Je to taký opus človeka, vedca, ktorý sa dotkol vesmíru svojím spôsobom prvýkrát, a teda namieril ďalekohľad na nebo. A z toho začali vznikať nové premisy myslenia,“ uviedla na štvrtkovej tlačovej konferencii riaditeľka činohry a spoludramaturgička Miriam Kičiňová, ktorá považuje za symbolické, že v 21. storočí sa dokážeme pozrieť na odvrátenú stranu Mesiaca.

Inscenácia bude podľa nej pre publikum „jedno nádherné vzrušenie“ z toho, aké je krásne, keď si môžeme dovoliť myslieť. Spomína tiež pochopenie toho, že každý zápas, aj o malú životnú pravdu, stojí obyčajného človeka v každom povolaní veľmi veľa úsilia. Zabúdať pritom netreba ani to, že popri tom žijú ľudia aj vlastné životy a pri génioch môže byť ťažké, keď strácajú rodiny v prospech profesie a presvedčení.

Rozpráva tiež o tom, ako sa vzdať starého učenia, o ktorom sme dogmaticky presvedčení a čo znamená pasovať sa s novým a akým spôsobom to dokáže ohrozovať aj existenciálne cítenie sa. Kladie si otázku, že ak nejakú tézu zrušíme, čím novým ju dokážeme nahradiť a ako budeme žiť, prípadne čím vyplníme tzv. existenčné prázdno, ktoré zrazu vznikne.

Galilea stavia režisér do centra dramatického dialógu, ktorý rezonuje so súčasnosťou, keď je vedecká pravda často predmetom spochybňovania a ideologických bojov. Inscenácia tak vytvára most medzi minulosťou a prítomnosťou, reflektujúc trvalé napätie medzi vedou a mocou, individualitou a okolitým svetom. Pripomína zároveň význam Brechtovej hry ako prostriedku kritického myslenia a spoločenskej angažovanosti.

Podľa režiséra pritom nejde iba o to, že Ľuboš Kostelný ako Galileo tri hodiny márne presviedča všetkých, že Zem je guľatá. „Fascinuje ma dívať sa na človeka. Aké prekážky, steny dokážu stáť pred človekom, ktorý presadzuje zjavnú pravdu. Akým spôsobom jeho argumentácia permanentne zlyháva,“ povedal Čičvák.

Poukazuje aj na dialógy, až nekonštruktívne, s časťou spoločnosti, ktorá sa veľmi vzdialila od ľudí so vzdelaním, čo je aktuálne aj v súčasnosti. Svet sa podľa neho otočil „na ruby“. „Kde vznikla nepochopiteľná averzia k elitám? A elity myslím všetkých, ktorí sú trochu vzdelaní, vysokoškolsky vzdelaní, kultivovaní. To znamená, kde sa stalo to, že barbarstvo nad nami nejakým spôsobom začína preberať moc a začína nás držať pod krkom,“ podotkol Čičvák.

Kostelný v úlohe Galilea hovorí, že v „záľahe“ textu a množstva obrazov je veľmi náročné udržať to celý čas zaujímavým. Keďže Galileo je akoby lokomotíva, ktorá to všetko ťahá dopredu a neoddychuje, je náročné ustriehnuť mieru toho, aby to podľa neho nezačalo byť otravné.

Poukazuje na naliehavosť, ktorú postava na to, aby ťahala celú hru, musí mať, avšak zároveň to „nesmie prestreliť“. „Možno toto je ako keby to najťažšie pre mňa ustáť a neskĺznuť do nejakej sentimentality, ktorá tomu vôbec nesvedčí,“ skonštatoval Kostelný s tým, že Galileo ako človek musí zostať vecný a nezačať sa ľutovať. V dobe rýchlych videí a rýchlych zmien pozornosti je podľa neho najdôležitejšie snažiť sa nestratiť pozornosť a správne nadávkovať energiu, ktorú postavy musia mať.

(TASR)