Originálna výstava v MMB: Pred vašimi očami doslova ožijú príbehy známych prešporských rodín
Zdroj: ms
Výstava Rodinné skutočnosti v Múzeu mesta BratislavyMúzeum mesta Bratislavy otvára novú výstavu s názvom Rodinné skutočnosti. Obraz života bratislavských rodín, ktorá vás prevedie po stopách desiatich rodín formujúcich podobu mesta od roku 1800 približne do roku 1950.
Výstava v detaile odhaľuje podoby súkromného a profesijného života rodín a pôsobenie vo verejnom priestore, ich konfesionálnu a etnickú identitu, životné stratégie, spoločenské postavenie a kultúru každodennosti v kontexte meniacich sa dejinných udalostí.
Výstava je intímnym nahliadnutím do života rodín, ktoré by sme mohli nazývať aj prešporácke – s priezviskom Scherz, Albrecht, Munker-Haeberle, Palugyay a ďalšími. „Tieto rodiny a ich príslušníčky a príslušníci výrazne prispievali k rozvoju Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonomiky aj verejného života a svojimi myšlienkami, názormi a aktivitami kedysi formovali mesto Bratislava. Preto je pre nás ako inštitúciu dôležité prinášať ich príbehy aj dnes a poukazovať na presah tém, ktorými žili, aj do súčasnosti,“ hovorí Zuzana Palicová, riaditeľka MMB.
Fenomén prešporáctva
Výstavný projekt otvára aj diskusiu o prešporáctve – osobitnom fenoméne príslušnosti obyvateľov k subkultúre, ktorá v meste prekvitala od konca 19. storočia až do medzivojnového obdobia. „Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazyčnosť a kultúra každodenného života, ktorý bol do veľkej miery ovplyvnený životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, keďže obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé styky,“ hovorí Elena Kurincová, historička a spolukurátorka výstavy Rodinné skutočnosti a kurátorka MMB. „V súčasnosti sa tento fenomén vyskytuje už len v odkazoch ako súčasť spomienkovej nostalgie či v marketingových stratégiách napríklad v oblasti gastronómie a cestovného ruchu,“ dopĺňa kurátorka.
Životné príbehy ľudí, ktorých odtlačky v histórii mesta výstava sleduje, neboli len o vzletoch. Tie v mnohých prípadoch vystriedali dejinné okolnosti, ktoré tieto rodiny zdecimovali – hospodársky úpadok, arizácia, znárodňovanie, dobrovoľný alebo nútený odchod. Výstava tak kladie aj otvorenú otázku: Aké rodiny tvorili dejiny Bratislavy a čo nám po sebe mohli zanechať?
Rodinné skutočnosti rozpletajú príbeh každej z týchto rodín v separátnej miestnosti, kde výstava aj prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov prevažne zo zbierok Múzea mesta Bratislavy približuje postupné zmeny sociálnej aj etnickej identity obyvateľov mesta, ktoré nastali pod vplyvom meniacich sa režimov a štátneho usporiadania krajiny.
„Zánik Rakúsko-Uhorska či vznik slovenského štátu výrazne zmenili zloženie aj mestského obyvateľstva a často násilne pretli politickú, spoločenskú, jazykovú či národnostnú kontinuitu. Výstava prináša príbehy meštianskych rodín, ktoré sa v Bratislave etablovali prevažne pred rokom 1918, a sleduje ich ďalší osud,“ uvádza Štefan Hrivňák, spolukurátor výstavy a samostatný výskumný pracovník MMB. „Zároveň výstava poukazuje na to, že obyvatelia vtedajšieho Prešporka riešili často veľmi podobné otázky, ako riešime aj my dnes, a že homogenita mestskej identity je mýtus,“ dodáva kurátor.
Výstava ako priestor na interaktivitu a participáciu
„Návštevníctvo sa môže zapojiť prostredníctvom reflexívnej zóny, ktorá ponúka otázky na premýšľanie o vlastnej identite a vzťahu k mestu, alebo cez jazykovú dielňu, hravo sprostredkúvajúcu viacjazyčnosť niekdajšieho Prešporka. Na ňu bude nadväzovať digitálna aplikácia, v ktorej môžu ľudia zaznamenávať slová a výrazy, akými hovorí dnešná Bratislava,“ približuje Linda Mendelová, vedúca oddelenia programov a tvorby výstav MMB. Súčasťou výstavy sú aj ďalšie zážitkové prvky – napríklad príbehy predmetov sprostredkované zvukovými nahrávkami alebo oživené portréty členov a členiek rodín.
Ako pre Bratislavské noviny vysvetlila Linda Mendelová, oživené pohyblivé portréty sa podarilo vytvoriť za pomoci umelej inteligencie. Oválny obraz je v skutočnosti obrazovka, ktorá v realite ani nie je oválna. Toto zdanie sa podarilo vytvoriť vďaka tvaru rámu.
VIDEO (vďaka umelej inteligencii niektorí členovia starých prešporských rodín na obrazovkách ožili, v tomto prípade Henrieta Wittmann, manželka maliara Fridricha Karola Scheidlina):
Výstava ako priestor na interaktivitu a participáciu
„Návštevníctvo sa môže zapojiť prostredníctvom reflexívnej zóny, ktorá ponúka otázky na premýšľanie o vlastnej identite a vzťahu k mestu, alebo cez jazykovú dielňu, hravo sprostredkúvajúcu viacjazyčnosť niekdajšieho Prešporka. Na ňu bude nadväzovať digitálna aplikácia, v ktorej môžu ľudia zaznamenávať slová a výrazy, akými hovorí dnešná Bratislava,“ približuje Linda Mendelová, vedúca oddelenia programov a tvorby výstav MMB. Súčasťou výstavy sú aj ďalšie zážitkové prvky – napríklad príbehy predmetov sprostredkované zvukovými nahrávkami alebo oživené portréty členov a členiek rodín
Sprievodný program k výstave
Témy výstavy sú prepojené so súčasnými spoločenskými otázkami, ako je pamäť a zabúdanie, občianska angažovanosť, dobročinnosť či mobilita, a budú sa ďalej rozvíjať formou diskusií, prednášok a workshopov. V novembri sa uskutoční prvá z kurátorských prehliadok na tému Stratégia prežitia, ktorou návštevníkov prevedú kurátori Elena Kurincová a Štefan Hrivňák. Séria podujatí bude následne pokračovať ďalšími témami – od sobášnych politík cez postavenie žien až po premeny bývania.
FOTOGALÉRIA;
V rámci inkluzívneho prístupu MMB prináša program k výstave spoluprácu s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska – vznikla napríklad špeciálna publikácia v Braillovom písme, pripravujú sa prehliadky so zvukovým sprievodom či zážitkové podujatia s ochutnávkou vína. Sprievodný program bude prebiehať počas celého trvania výstavy.
Rovnomenná publikácia
MMB chce odkaz výstavy zachovať aj v knižnej podobe, ku ktorej sa možno kedykoľvek vrátiť. Len pred niekoľkými dňami vyšla k výstave publikácia s rovnomenným názvom Rodinné skutočnosti od kolektívu autorov a autoriek vrátane kurátorského tímu výstavy. Publikácia obsahuje dva nosné texty na tému fenoménu meštianstva a prešporáctva a päť prípadových štúdií zameraných na život mestských rodín, ako aj obrázkovú časť s množstvom fotografií a historických dokumentov. Publikácia, ktorá vyšla dvojjazyčne – v slovenčine a v angličtine, je v predaji v múzejnom obchode Kút.museum shop.
Výstava je prístupná od 24. 10. 2025 do 31. 8. 2026 na dvoch poschodiach Apponyiho paláca.
(ts, ms)