FOTO: Boli ste si pozrieť úspešnú výstavu HANA? Možnosť máte už iba do konca augusta.
Zdroj: Dominika Bolgáčová, MMB
V novembri 2024 sprístupnilo Múzeum mesta Bratislavy jedinečnú výstavu venovanú prvej slovenskej feministke Hane Gregorovej s názvom HANA. Do dnešného dňa výstavu v Apponiyho paláci v centre Bratislavy videlo takmer 20 000 návštevníkov. Ak ste ešte medzi nimi neboli alebo chcete výstavu vidieť ešte raz, možnosť máte už iba do konca augusta.
Výstava o Hane Gregorovej – žene, ktorá predbehla svoju dobu, sa teší mimoriadnemu záujmu verejnosti. MMB k nej navyše organizovalo aj bohatý sprievodný program s atraktívnymi formátmi, akým bol napríklad knižný klub BABA FEMINA BOOK CLUB, komunitné vyšívanie Stitch & b*tch s Kundy Crew či sadenie izboviek priamo vo výstave s Plantíziou inšpirované Haninou vášňou pre rastliny.
Enormnému záujmu verejnosti sa tešili aj kurátorské komentované prehliadky výstavy, diskusie so zaujímavými hostkami*ťami či workshopy. Ako nás informovala manažérka PR a marketingu MMB Katarína Selecká, posledná zo série komentovaných prehliadok k výstave bude 26. augusta o 17.30 h. Vstupenky si zakúpite v pokladni Starej radnice alebo online.
Kto bola Hana Gregorová? Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. A zároveň bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za kvalitnejšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby smerovania vlastného života pre ženy.
Výstava Hana
Výstava Múzea mesta Bratislavy ponúka doposiaľ najkomplexnejší pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej bez nánosov a stereotypov. „Ako pamäťová inštitúcia hlavného mesta sme výstavu pripravili (aj) preto, že pôsobenie Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského v Bratislave bolo dôležitým podnetom k formovaniu modernej identity nášho mesta,“ hovorí Zuzana Palicová, riaditeľka MMB.
Hlavným cieľom výstavy je previesť návštevníčky a návštevníkov životným príbehom Hany Gregorovej, ktorý bol na vtedajšiu dobu veľmi neštandardný, pre niektorých až poburujúci. Približujú ho tri základné vrstvy výstavy: chronologická, geografická (zachytáva rôzne miesta Haninho pobytu) a tematická – prostredníctvom jej spoločenských aktivít, ako spisovateľky, podporovateľky mladých autoriek a umelcov, obhajkyne postavenia žien či autorky knižiek pre deti. „Hanu predstavíme aj v menej známych rovinách – ako nadšenú cestovateľku aj neúnavnú kultúrnu diplomatku,“ dodáva Monika Kapráliková, historička, kulturologička a externá členka kurátorského tímu výstavy.
Výstava Hana
Kľúčovou súčasťou tejto časti výstavného projektu sú autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. “MMB bolo prvou pamäťovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodičoch, ktoré sa viazali k ich pobytu v Bratislave. Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zároveň je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné ‚rodinné striebro‘, aj jadrom výstavy HANA,“ približuje Daniel Hupko, kurátor literárnych zbierok MMB a člen kurátorského tímu výstavy.
„Zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba. Vo výstave ju oslovujeme krstným menom Hana, čo chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch,“ hovorí Jana Jablonická Zezulová, členka kurátorského tímu výstavy a kurátorka najnovších dejín MMB.
Hana prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalou hostiteľkou, inokedy zapálenou prednášajúcou či spoluautorkou manifestu. To všetko v období, keď to nebolo (nielen na Slovensku) vôbec bežné. Zaužívaný a v tých časoch stále pevne ukotvený obraz ženy pohybujúcej sa v prostredí rodiny a domácnosti nikdy nenapĺňala. Nie preto, že by na to nemala predpoklady, ale preto, že sa to priečilo jej presvedčeniu.
FOTOGALÉRIA:
Cieľom výstavy je takisto otvárať otázky súvisiace s postavením žien v 20. storočí s presahom do súčasnosti. Autorskému a kurátorskému tímu výstavy sa to podarilo prostredníctvom vrstvy Ženy 2.0. Tá zahŕňa napríklad umelecké intervencie do priestoru výstavy, ktoré sú interpretáciou Haninho života a aktuálneho diania cez súčasné umenie (uvidíte diela od KundyCrew, Anny Daučíkovej, Alizy Orlan a ďalších), aj interaktívne prvky pre verejnosť.
Výstava Hana
Kľúčovou súčasťou tejto vrstvy výstavy sú tri miestnosti, ktoré ponúknu Priestor na bádanie a diskusiu (knižnica so svetovou a súčasnou feministickou literatúrou, vrátane tej Haninej, rôzne interaktívne hry), Priestor na vypočutie (výpovede súčasných slovenských osobností, ktoré formou videorozhovorov reflektujú vlastnú ženskú/mužskú skúsenosť z pôsobenia v konkrétnych oblastiach umenia/kultúry, prelínajúcich sa s oblasťami pôsobenia Hany). Tretia miestnosť je participatívna a ponúka Priestor na reflexiu (vyzýva na zanechanie dojmov z výstavy vo forme krátkeho osobného odkazu či príbehu výnimočnej ženy z vášho okolia.
(ts, ms)