Zdroj: archív Mareka Antoniaciho
Jazdiť električkou bol vraj jeho detský sen, táto práca ho baví aj po jedenástich rokoch v bratislavskom dopravnom podniku, no priznáva tiež, že niekedy je "električkovania" príliš. Záujmov má oveľa viac. „Pokiaľ nejazdím ani nesedím v kancelárii, väčšinou maľujem alebo som v lese,“ hovorí vodič MHD, a zároveň nadaný výtvarník Marek Antoniaci. Najviac nápadov pre svoje maľby získa, keď jazdí štvorku alebo jednotku - vysvetlil aj, prečo.
Marekove obrazy zaujmú jedinečnou atmosférou, nielen naše mesto zachytáva svojím vlastným štýlom, ktorým odhaľuje jeho skrytú podobu. Miesta, s ktorými sa možno aj vám spája nejaká spomienka, vďaka jeho umeniu zrazu vidíte úplne inak, hra svetiel a tieňov často vytvára zvláštne napätie.
S talentovaným výtvarníkom sme sa stretli najskôr v polovici marca, na jeho prvej samostatnej výstave v Galérii Starý Avion s názvom Tu a tam: Čo som videl cestou, a pred pár dňami zas v električke, keď jazdil trojku z Petržalky do Rače a späť. V ten deň slúžil až do polnoci, takže odhadujeme, že spoza riadiaceho panelu nazbieral ďalšie námety pre svoju tvorbu. Fascinujú ho totiž najmä prázdne ranné a nočné ulice.
Marek Antoniaci je introvert, davy mu nechýbajú, ľudí nenájdete ich ani na jeho obrazoch. V električke, hoci ju má neraz plnú cestujúcich, sa cíti dobre, je to svet, ktorý má rád, kde sa môže uvoľniť. „V kabíne som sám a ľudí len pozorujem. Napriek tomu sa viem dať do reči s kýmkoľvek, iba nepotrebujem viesť bezobsažnú konverzáciu s desiatimi ľuďmi naraz.“
Marek na svojej prvej samostatnej výstave v Galérii Starý Avion
Najradšej jazdí štvorku, trasa tejto linky ho vraj najviac inšpiruje. „Ide po Špitálskej ulici, ktorá je mojím častým motívom, ale aj cez industriálnu štvrť na Vajnorskej, potom naspäť cez Krčace v Dúbravke popri Iuvente, kde mám pocit, že idem za mesto a potom prídem na veľké sídlisko. Štvorka má pestrú trasu, keď som však unavený, zoberiem si jednotku cez centrum mesta, ktorá je tak trocha kolotoč a krátka trasa mi nedovolí zaspávať,“ podotýka s úsmevom, zároveň dodáva, že na jazdu sa vždy plne sústredí. Za jedenásť rokov, odkedy jazdí, nemal žiadnu nehodu. „Stres mi však občas spôsobia šoféri áut, ktorí odbáčajú bez toho, aby sa pozreli, či nejde električka, alebo aj ľudia vybiehajúci spoza vozidla stojaceho v zastávke.“
Hovorí, že maľovanie ho baví o niečo viac ako práca vodiča, ale ak nie je „električkovania“ príliš veľa, obe záľuby sú porovnateľné. „Stáva sa, že niektorý mesiac odjazdím podstatne viac hodín, ale určite som nikdy neoľutoval, že robím túto prácu.“
Trolejbus, ktorý Marek maľoval priamo na stenu, bolo obľúbené vozidlo jeho kamaráta.
Keď si má vybrať, radšej jazdí so staršími vozidlami. Nové červené električky sú síce tichšie a pohodlnejšie, no dlhé služby do noci vraj môžu byť pre neho monotónne. „Som skôr ranné vtáča.“ Nahovárali ho aj na trolejbus alebo autobus, Marek však meniť nechce, električka mu vyhovuje najviac. „Pre mňa by časovo nemalo zmysel robiť si kurz, navyše to zahŕňa aj rozšírenie vodičského oprávnenia, mám toho dosť, vôbec sa nenudím.“
V dopravnom podniku posledné tri roky pracuje ako vodič i grafik zároveň, pričom práve úväzok v kancelárii je ten hlavný. Okrem maľby má množstvo ďalších koníčkov – chodí do hôr aj dlhšie turistické pochody a rád cestuje vlakom. Tvorba je však jeho hnacím motorom a hovorí, že občas nejde o výtvarnú tvorbu. „Doma mám modelovú železnicu, na chalupe v Štiavnických vrchoch sa venujem rastlinám a vytváram si malú botanickú záhradu v harmónii s okolitým prírodným prostredím.“
Bratislavská Fontána Družba (2023)
Fanúšik električiek však predsa len našiel vo svojom diele miesto aj pre trolejbus na nočnej linke premávajúcej okolo Bratislavského hradu. „Bolo to obľúbené vozidlo priateľa Ivana, ktorý vo voľnom čase šoféruje zas trolejbusy.“ Marek spomenie i niekdajšiu 214-ku. Konečnú mala pod hradom na Šulekovej ulici, kde sa narodil, a druhú na Trnávke, kde bývali jeho starí rodičia.
Rôzne súvislosti spájajú i diela, ktoré Marek Antoniaci vybral pre svoju prvú samostatnú výstavu v Galérii Starý Avion (skončila sa 5. apríla). V každom jednom je jeho spomienka na to, čo „videl cestou“.
Lučenec, akryl na plátne (2023)
Ako tvorí Marek Antoniaci
• Predchodcom alebo inšpiráciou jeho súčasnej tvorby bola čiernobiela analógová fotografia, tej sa aj venoval v škole, avšak nechcel maľovať obrazy, ktoré by pripomínali fotky, ktoré bežne robíme. „Aj keď som dlhšie nemal svoj typický výtvarný prejav, nevidel som zmysel vo vyobrazovaní reality v podobe, v akej si ju vieme zaznamenať fotoaparátom alebo mobilom. Človek môže mať veľký talent, ale bez nápadu a vlastného videnia, je to polovica úspechu,“ vysvetľuje.
• Pri maľovaní išiel spočiatku viac do detailu, postupne zjednodušoval, až si napokon vytvoril svoj vlastný štýl bez obrysov, pozostávajúci zo svetlých a tmavých plôch, napriek tomu vie vystihnúť plastickosť objektov. Využíva málo farebných odtieňov a zameriava sa na jedinečnú kompozíciu konkrétneho miesta.
• Jeho diela môžete aktuálne vidieť na kolektívnych výstavách Ozveny spektra v Dome umenia (do 19. mája) a Výtvarné spektrum 2024 v Zichyho paláci (18. apríla - 26. mája), v septembri bude mať samostatnú výstavu v Modre.
(ac)