Obraz doby: socialistický realizmus 1948-63

Ôsmeho februára bola v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy sprístupnená prehliadka Socialistický realizmus na Slovensku v rokoch 1948-63. Reakcie na historický prierez umeleckou tvorbou najtemnejších rokov komunistického režimu sú, pochopiteľne rozporné.

Jedna z častých otázok znie: môžeme ešte hovoriť o umení? A prečo vôbec prezentovať diela autorov, ktorých morálne kvality sú prinajmenšom spochybniteľné? Hoci iná cesta než prispôsobenie sa normám socialistického realizmu bola podľa kurátora výstavy Ivana Jančára v začiatkoch totality len ťažko predstaviteľná, po verejnom odsúdení stalinského kultu osobnosti po roku 1956 znamenalo prisluhovanie ideológii skôr pohodlnú cestu umelca-remeselníka na výslnie „beztriednej“ spoločnosti.

Prvoradou úlohou umenia sa miesto slobodného tvorivého rozletu stala samoľúba oslava či propagácia straníckych myšlienok medzi širokými masami. Námet preto musel byť jednoducho a realisticky stvárnený, aby mohol byť ľahko rozpoznateľný. To by však nemal byť dôvod na tabuizáciu súdobej oficiálnej tvorby: estetickú funkciu po rokoch nahradila dokumentárna a obraz doby by bez kŕčovito optimistických portrétov družstevníkov, robotníckych idýl či zväzáckych schôdzí koniec-koncov nebol úplny.

Diela Jána Kulicha, Rudolfa Pribiša, Jozefa Šturdíka, Michala Staudta, Petra Matejku, Dezidera Millyho, Štefana Bednára, Ladislava Gudernu a ďalších autorov môžete v Mirbachovom paláci GMB vidieť do 16. marca.

Bohuš Dúbrava