FOTO: Kde sa môžete podpísať do kondolenčnej knihy k úmrtiu výtvarníka Miroslava Cipára?

Pamiatku zosnulého maliara, grafika, ilustrátora a sochára Miroslava Cipára, ktorý zomrel 8. novembra 2021 vo veku 86 rokov si môžu obyvatelia a návštevníci nášho mesta uctiť tým, že sa pôjdu zapísať do kondolenčnej knihy. Galéria mesta Bratislavy ju vystaví a sprístupní verejnosti od piatka 12. novembra v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí 11.

Do kondolenčnej knihy sa budú môcť obyvatelia podpísať počas otváracích hodín s výnimkou pondelka, keď je Mirbachov palác zatvorený. V ostatné dni tak budú môcť urobiť v čase od 11.00 do 18.00 h. Rodina zosnulého akademického maliara informovala, že vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a v záujme ochrany všetkých bude pohreb umelca neverejný v najužšom rodinnom kruhu. Verejnú spomienku na Miroslava Cipára usporiada rodina neskôr, keď nastane priaznivejšia situácia. "Teraz prosí o tichú spomienku a modlitbu," informovala TASR v mene rodiny umelca Zuzana Šebestová.

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať. Jeho otec Štefan Cipár ako jediný z dvadsiatich ľudí prežil vďaka náhode hromadnú popravu 20. apríla 1945, keď ustupujúci nacisti zlikvidovali celú skupinu miestnych obyvateľov (ide o známu Semetešskú tragédiu). Demokraticky zmýšľajúci rodičia boli vystavení nátlaku aj po nástupe komunistického režimu. Po maturite na žilinskom gymnáziu Miroslav Cipár študoval v rokoch 1953-1955 slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Lehotského.

Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1955-1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku. Erudovanosť a skúsenosti získal v rokoch 1971-1972 v indickom Novom Dillí v Children's Book Institut. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. V roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických. Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), či Trienále insitného umenia. Významnú úlohu zohral Miroslav Cipár aj v Novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.

Miroslav Cipár (vpravo) v Umeleckej besede pri štarte Nežnej revolúcie v Bratislave - 19. novembra 1989...

​V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami. Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám – spomenúť možno napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej.

Cipár prispel svojimi dielami k obnove domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici

Akademický maliar Miroslav Cipár vytvoril grafiku na podporu obnovy jednej z pamiatok hudobných dejín Bratislavy, domu rodiny Albrechtovcov. Výtvarník daroval občianskemu združeniu Albrecht forum limitovaný náklad 150 kusov podpísaných grafických listov. Ich témou je hudba v Bratislave.

Bol tiež tvorcom značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich vytvoril viac ako 200, medzi inými aj logo Kysuckej galérie. "Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete," povedal o svojej tvorbe Miroslav Cipár.

Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, Zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku. Za Ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB '73 a BIB '77.

​Zlatou medailou na IBA Lipsko v roku 1982 bola s jeho ilustráciami ocenená kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka. Od roku 1979 bol Miroslav Cipár nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov. Mal syna Vladimíra a dcéru Tatianu, ktorí iniciovali zriadenie jeho kondolenčnej knihy v priestoroch Galérie Mesta Bratislavy.

​Kondolenčná kniha bude v piatok a cez víkend sprístupnená v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí 11.

(TASR)