Budúcnosť Bratislavy je v našich rukách

Pocit súdržnosti a vzájomnej podpory existuje medzi obyvateľmi rovnakého mesta odjakživa. V minulosti si však príslušníci rovnakej komunity navzájom pomáhali viac ako dnes. Záležalo im na kvalite života v ich meste, a preto neváhali darovať finančné prostriedky na jeho podporu.

V dejinách Bratislavy nájdeme zmienky o tom, ako viacerí majetní Bratislavčania zakladali fundácie a vkladali do nich svoj majetok. Okrem toho, že pomohli tam, kde bolo treba, pre tých, ktorí nemali potomkov, to bol jeden zo spôsobov, ako zvečniť svoje meno. Fundácie z výnosov podporovali chudobných a niektoré z nich boli zamerané na určitú skupinu, napríklad pre slepých, chudobné deti, chudobné nevesty. Existovala aj fundácia na podporu založenia univerzity v Bratislave. Rozvíjali sa v odbobí od roku 1848 po koniec prvej svetovej vojny. V roku 1949 boli definitívne zrušené.

Komunitná nadácia Bratislava sa od roku 2000 snaží obnovovať tradíciu darcovstva v bratislavskom regióne. Jej cieľom je takisto rozvíjať dobré vzťahy medzi Bratislavčanmi a prispievať k vytvoreniu pozitívneho vzťahu k mestu. Tak ako v minulosti zakladá jednotlivcom a rodinám fondy. Z existujúcich fondov (napr. Fond Ľubomíra Šikulu, Fond umenia, Fond Trnavčanov v Bratislave, Fond oživenia atmosféry starej Bratislavy, Sídliskový fond, atď.) podporuje aktivity malých a veľkých Bratislavčanov.

Darcov, ktorí venovali svoje finančné či nefinančné prostriedky nadácii a tak podporili kvalitu života vo svojom meste, je dnes čoraz viac a viac. Posledná šlachetná duša, ktorá darovala najväčší dar 100 tisíc Sk Komunitnej nadácii Bratislava, je Ľudmila Fridetzká (1906 -2000). Takmer storočná životná púť tejto ženy bola symbolicky spätá s osudom našej vlasti, 20. storočia, a všetky ich dramatické udalosti sa bezprostredne dotkli aj jej života.

Ľudmila Frideczká, rodená Pálková sa narodila v podnikateľskej rodine v Liptovskom Mikuláši. Jej príbuzenské vzťahy siahajú od Svetozára Hurbana Vajanského, Milana Hodžu až k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Ona a jej rodina mali vrelý vzťah k Slovensku. Väčšinu svojho života prežila v Bratislave, až na obdobie, keď bola násilne vysťahovaná „akciou B“ zo svojho domu. V tomto meste prežila najtrpkejšie i najkrajšie chvíle svojho života. V súlade s jej želaním, na uctenie jej pamiatky založila rodina Karola a Dariny Pavlů Fond Ľudmily Frideczkej, rodenej Pálkovej.