Na Ganymedovej fontáne nie je Prométeus

13.12.2006
Páčil sa vám článok?

Pri tvorbe Ganymedovej fontány pred národným divadlom Viktor Tilgner zvolil z mytológie motív spojený s vodou, s nápojom. Čerpal z gréckej mytológie, zvolil si motív Ganyméda.

Ganymédes bol vraj veľmi krásny, zapáčil sa najvyššiemu gréckemu bohu Diovi (Zeus). Zeus sa rozhodol, že Ganyméda prenesie do sídla bohov, na legendárny Olymp. Premenil sa na orla a chlapca uniesol. Pozemský tvor sa tak dostal do spoločnosti nadpozemských bytostí. Aby na Olympe len tak nezaháľal, pridelili mu službu: roznášať hodujúcim bohom nápoje. V Tilgnerovom poňatí sedí chlapec Ganymédes celkom dobrovoľne na chrbte letiace orla. V ruke nesie plytkú misku, z ktorej strieka vertikálny prúd vody (pôvodne však len pretekala cez okraje nádoby!).

Nedávno sa v Bratislave objavil názor, že motív mladého chlapca na chrbte orla treba stotožniť s Prométeom. Je však vylúčené, že by sa bol Tilgner a jeho súčasníci mýlili. Prométeus nebýva totiž nikdy znázorňovaný ako malý chlapec, ale ako dospelý muž. Nikdy nenesie nádobu s vodou, ale pochodeň, fakľu alebo misku s ohňom (žeravými uhlíkmi). Prináša oheň ľuďom, nie bohom. To všetko bolo klasicky vzdelaným ľuďom v druhej polovici 19. storočia v strednej Európe známe lepšie než ich potomkom na prelome 20. a 21. storočia. Použiť na fontánu motív ohňa alebo s ním spojenej mytologickej postavy by bolo v 19. storočí nielen nevhodné, ale najmä nemysliteľné. Taká fontána by iste nenašla odberateľa!

K ústrednému motívu Ganyméda pridal Tilgner ďalšie motívy súvisiace s vodou. Do centrálnej misy chŕlia vodu síce aj štyri levie maskaróny, ale najmä šesť bronzových zvierat, ktoré žijú prevažne vo vode či v blízkosti vody: raky, žaby, korytnačky. Všetky sa v minulosti vyskytovali aj na území terajšej Bratislavy. Do dolnej nádrže, kam padá aj voda z obvodu veľkej misy, strieka voda z papúľ štyroch rýb, ktoré nesú detské postavičky. Sú to ryby, ktoré boli ešte v 19. storočí hojne zastúpené aj v Dunaji: kapor, zubáč, sumec, šťuka. Detské postavičky nápadne pripomínajú sochárske diela Georga Raphaela Donnera, ktorý pôsobil a tvoril v prvej polovici 18. storočia aj v Prešporku a vo Viedni. Kamenárske súčasti fontány vyhotovili vo Viedni. Bronzové figurálne časti odliali podľa Tilgnerových modelov v Budapešti v umeleckej zlievárni firmy A.M. Beschorner. Fontána fungovala v pôvodnom stave a bez prestávky viac ako sto rokov.

Páčil sa vám článok?