Keltský deň v keltskej svätyni?

Organizátori už tradičného Keltského dňa pri bratislavskej horárni tvrdia, že je pravdepodobné, že práve v týchto miestach - pri hlavnom vstupe do dnešného Horského parku - bola pred 2000 rokmi keltská svätyňa bratislavského keltského oppida. Svoju víziu opierajú o existenciu vyše desiatky historických hlbokých studní, ktoré sa v tesnej blízkosti horárne nachádzajú a nik nevie prečo: Ešte pred 150 rokmi tu bol totiž hlboký karpatský les.

Ďalej tým, že v okolí horárne je mimoriadne jemne členitý terén, istá zvláštnosť bratislavského karpatského reliéfu, ktorý nemožno nájsť široko-ďaleko. A Kelti si vyberali pre svoje svätyne práve neobyčajné prírodné miesta. Tak či onak, vždy na prelome júla a augusta sa koná v týchto miestach Lughnasadh - keltský sviatok úrody, umenia, remesiel, radosti. Zo sviatku sa postupne vyvinul akýsi performance - umenie akcie. Ak sme vlani mohli vidieť pri tvorbe Brány smrti majstra Cipára, tohto roku mohli diváci vidieť pri práci majstra Laca Jurovatého, umeleckého drotára, mohli sledovať prieskum jednej z historických studní realizovaný známym potápačom Robom Korimom, mohli sa učiť historické škótske tance so skupinou Sillmarion, obdivovať keltské témy v spracovaní M. Karáska, sledovať bitky keltských bojovníkov z Tovarišstva bojových umení. Keltská hudba znela priestorom do rána. Popoľudní a večer hrala „keltská“ kapela Keltieg s hosťami. Budúci Lughnasadh oslávia potomkovia Keltov na tom istom mieste v nedeľu 28. júla 2002.