Dobrodinec chudobných Ľ. Kováts
V Bratislave žilo mnoho osobností, ktoré sa zaslúžili o kultúrne a sociálne povznesenie mesta. V prvej polovici minulého storočia k nim patril aj MUDr. Ľudovít Kováts. Narodil sa 7. júla 1876 ako syn významného bratislavského lekára Juraja Kovátsa, zakladateľa a riaditeľa detskej nemocnice, a vynikajúcej speváčky Fany Spanederovej.
Po získaní doktorátu medicíny v roku 1902 na budapeštianskej univerzite sa vrátil do rodného mesta, aby prijal miesto na psychiatrickom oddelení štátnej nemocnice. zaviedol tu nový postup, tzv. pracovnú terapiu. Aby sa mohol venovať aj sociálnym problémom, stal sa úradne mestským lekárom. Na srdci mu ležal predovšetkým stav bratislavskej chudoby, najmä v predmestiach Zuckermandl a Podhradie. Pre ich obyvateľov ordinoval dvakrát týždenne zadarmo. V roku 1908 sa stal členom zdravotnej komisie magistrátu a v roku 1919 sa stal vedúcim oddelenia sociálnej starostlivosti.
Za hlavné príčiny neutešeného stavu vedúceho k alkoholizmu a vysokému výskutu tuberkulózy pokladal nezamestnanosť a zlé bytové podmienky. Ako prvoradý cieľ preto videl v zabezpečení práce a primeraného bývania. Podarilo sa mu presadiť predaj zlacneného stavebného materiálu, či napomohol pri výstavbe kolónií v Trnávke a v Ružinove.
Osud matiek a detí bol jeho srdcovou záležitosťou. V roku 1918 sa zaslúžil o založenie mestskej opatrovne pre matky s deťmi, útulku pre deti slobodných matiek a domova pre opustené deti v Podhradí. Po vzniku ČSR sa spoločne s Alicou Masarykovou angažoval v založení Červeného kríža a stal sa jeho vedúcim pre Slovensko. Sám pomáhal pri rôznych pohromách, ako boli povodne alebo v roku 1913 požiar v bratislavskom gete.
Jeho sociálne cítenie sa prejavilo najmä počas hospodárskej krízy, keď kráčal spolu s nezamestnanými v prvých radoch v tzv. hladových pochodoch. Pre chudobných zabezpečil vydávanie teplej stravy a často bez súhlasu vrchnosti na vlastnú zodpovednosť rozdal celú zásobu chleba z pekárne hladujúcim. Takéto silné sociálne cítenie nebolo v tom čase prijateľné pre mestského činiteľa, čo využili jeho neprajníci a dali ho ako 60-ročného do dôchodku.
Ľudovít Kováts sa dožil 92 rokov a umrel 22. septembra 1968. Je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v rodinnej krypte. Svoju unikátnu knižnicu a dokumentáciu, veľmi cennú pre poznanie dejín Bratislavy, venoval mestu. V jeho šľapajách pokračuje vnuk Peter Kurhajec, ktorý prostredníctvom Spoločnosti Ferdinanda Martinengu uskutočňuje mnohé humanitné ideály svojho starého otca. Inicioval okrem iného doplnenie zvonov v Konkatedrále sv. Martina, ako aj vydanie medaily venovanej posolstvu zjednotenej Európe. Aj vybudovanie bezbariérovej uličky pod Michalským mostom sa nesie v duchu odkazu Ľudovíta Kovátsa.