Zdroj: FB Petržalka
Fotograf Ján Rábara fotil počas koronakrízy tri svadby. „V kostole nedával farár budúcim manželom hostiu do úst, ale do dlane a všetky sa museli zaobísť bez prvého mladomanželského bozku,“ hovorí a je presvedčený, že pokiaľ neotvoria reštaurácie, svadby sa znova nerozbehnú.
Vonkajšie terasy stačiť nebudú a 15 hostí je pre väčšinu snúbencov neuspokojivý počet. Kým na západe krajiny sú trendom skôr svadby pre 50-70 ľudí, na východe by to pod sto hostí akoby ani nemalo význam. Koronavírus, ktorý zavrel reštaurácie, však stopol všetky hostiny. Do dnešného dňa sa realizovali len obrady a rodinné posedenia v úzkom kruhu v domoch či záhradách, od 6. mája sú povolené aj svadby do 15 ľudí.
Výraznejšiu zmenu oproti predchádzajúcim dňom však Ján Rábara nepredpokladá. Ako to teda aktuálne vyzerá na svadbe? Spred oltára majú budúci manželia fotografiu len v rúškach. Po obrade vás nikto neobjíme ani vám nepodá ruku. A rodina, ktorá s vami bude zdieľať váš vzácny deň bude značne oklieštená.
„Na jednej z nedávnych svadieb prišli napríklad sestry nevesty, ale bez manželov. V kostole sedela nevestina časť rodiny na jednej strane, ženíchova na druhej, torzo vzdialenejších príbuzných o tri lavice za nimi,“ hovorí fotograf. „Hostinu nemal nikto, jedny svadobčania dokonca oslavovali tak, že nevestina rodina v jednom dome a ženíchova na druhom.“
Súčasné svadby sú rozhodne netradičné, v každom prípade nezabudnuteľné. Jeden zo zmyslov svadobnej hostiny, teda prepojiť a spoznať rodinných príbuzných z opačnej strany, sa celkom stratil. A aby vám na svadobnej fotografii z kostola nebolo cez kus látky vidno tvár, bolo donedávna niečo nepredstaviteľné. Hoci Ján Rábara tvrdí, že mladomanželom spraví minimálne polovicu svadobných exteriérových fotografií, na ktorých sú bez rúšok (hoci on ho má stále), aj tak sa na svadobných portáloch objavil nový módny hit, tzv. svadobné rúško. A že sú rozmanité... Od saténových s čipkami, až po tie s kamienkami, iniciálkami, menami, srdiečkami, dátumami, holubicami....
„Ak si niekto myslí, že v rúškach nie sú žiadne emócie, tak táto fotografia hovorí pravý opak. Toto sú fotografie, ktoré raz budú zrkadlom doby,“ hovorí fotograf Ján Rábara.
„Svadobnú hostinu v rúškach, nech by boli aj zo zlata, si predstaviť neviem. Ako by sme sedeli pri stoloch, jedli, pili, tancovali... Takže tento rok sa zrejme nevydám!“ hovorí Bratislavčanka Daniela D. (27), ktorá sa po dvoch rokoch príprav chystala začiatkom júna vydávať na východe republiky. A tak ako je to tam dobrým zvykom, pozvánky pripravovala pre 160 svadobčanov.
„Dvojice, ktoré sa berú v týchto dňoch, argumentujú, že láska je dôležitejšia ako hostia. Lenže ja chcem mať v tento deň okolo seba všetkých, na ktorých mi záleží. Je pre mňa podstatné, aby v ten pre mňa tak dôležitý deň, boli so mnou,“ hovorí Daniela. „Takže moju situáciu by nevyriešili ani svadby do 50, ani do sto ľudí. Nechcem totiž teraz vyberať z pozvaných.“
Daniela vždy túžila po veľkej svadbe a keďže jej partner pochádza z východu, kde sú veľké svadby stále bežné, jej sen bol reálny. „Hovorí sa, že svadba má byť v mieste, odkiaľ je nevesta. My sme sa však rozhodli pre východ, a to práve kvôli atmosfére. Túžim zažiť východniarsku svadbu a chcela by som, aby ju zažili aj moji príbuzní a priatelia,“ vysvetľuje.
Svadbu mala mať 6. 6., ale v marci, keď sa situácia vo svete skomplikovala kvôli koronavírusu, jej bolo jasné, že splnenie sna bude musieť počkať. „Po takmer dvoch rokoch príprav som mala vyriešené všetko okrem šiat, ktoré som si chcela kúpiť na Ukrajine. Mala som zabezpečenú kapelu, jedlo, sálu, všetko do najmenších detailov... Keď začala karanténa, vedela som , že aj keby povolili svadby od 6. Júna, nestihnem si kúpiť šaty. Nielen na Ukrajine, ale ani na Slovensku, lebo obchody boli pozatvárané. A aj keby som napokon natiahla na seba čokoľvek, bolo mi jasné, že to nebude ako som si predstavovala. Tak som si poplakala a na hodinku sa mi zrútil svet... Predsa len, svadba bola pre mňa veľká vec... Ale už som to spracovala. Dôležité je, že sme všetci zdraví a s Kubkom chcem byť celý život, takže je jedno, či sa vezmeme tento rok alebo ďalší rok.“
Daniela začala hľadať nový termín, na ktorý presunie všetkých dodávateľov. Vrátiť zálohy totiž odmietli, boli ochotní len pre zmenu dátumu. Lenže mnohé nevesty rozmýšľali ako ona, takže na východe nenašla žiadnu voľnú sobotu do konca roka, piatok zas nesedel kapele, ktorú si objednala. Od novembra navyše začínajú stužkové, a aj tie si rezervovali sály. Napokon sa rozhodla pre pondelok 14. septembra. „To je aktuálne náš náhradný svadobný termín, ale nie som celkom presvedčená, že vtedy svadbu aj budeme mať. Záleží od vývoja situácie. Povedali sme si, že počkáme do 1. augusta a ak aj vtedy bude naša predstava svadby otázna, tak september zrušíme a presunieme ju na budúci rok.“
V Danielinom prípade prichádza do úvahy len úplné uvoľnenie opatrení. Po náznakoch, že rúška možno budeme nosiť aj na budúci rok, je už v plánovaní opatrná. Mnohé nevesty diskutujúce na svadobných portáloch či čakať alebo presúvať, však dúfajú, že v júli, auguste už budú mať normálnu svadbu so stovkou svadobčanov. „Ja tomu moc neverím, hoci by som im to priala,“ dodáva Daniela.
(in)