HISTÓRIA: Poznáte životný príbeh Františka Floridusa Rómera - učiteľa, ktorý neučil v škole?

7.9.2019

Zdroj: archív K.K.

Páčil sa vám článok?

Pre bratislavskú verejnosť je známy skôr ako zakladateľ muzeológie a archeológie v Uhorsku. Busta Františka F. Rómera na nádvorí Starej radnice nám pripomína, že patril k zakladateľom mestského múzea v Bratislave. Začínal však ako učiteľ, ktorý presadzoval praktickú výučbu. A to sa mu stalo osudným.

V každom období našich dejín boli ľudia, ktorí robili to, čo sa od nich očakávalo, a tiež takí, ktorí mali odvahu robiť veci po svojom, tak, ako to cítili. Práve vďaka týmto priekopníkom sa kvalita nášho života zlepšuje. Oni však musia prekonávať prekážky a odpor tradicionalistov a konzervatívcov. Tak to bolo aj v prípade Františka Floridusa Rómera.

Narodil sa v Prešporku, v tom istom roku ako napríklad Ľudovít Štúr. Obaja zanietene bojovali za to, čomu verili, čo považovali za dôležité. Obom dnes vďačíme za mnohé, no kým Ľudovíta Štúra pozná každé školopovinné dieťa, o Františkovi Floridusovi Rómerovi vedia len Bratislavčania, ktorí sa zaujímajú o históriu. To však neznamená, že si nezaslúži čestnú spomienku aj ten, kto robí drobnú, tichú, mravenčiu prácu.
Dom svojich rodičov v historickom jadre Bratislavy navštívil F. F. Rómer vždy, keď bol v meste. Veľkú časť života však pôsobil na rôznych miestach, kde vyučoval a zberal archeologické nálezy z kaštieľov a kláštorov po celom vtedajšom Uhorsku.

Zdroj: abn

Vyštudoval teológiu, čo bol zrejme jediný spôsob, ako mohol meštiacky chlapec z lepšej rodiny získať vysokoškolské vzdelanie, ktoré by sa čo najviac približovalo tomu, o čo mal najväčší záujem. A to o prírodu a históriu. Hlavne históriou bol nadšený a vášeň pre spoznávanie minulosti ho nikdy neopustila.
Informácie pre tento článok nám sprostredkovane poskytol srdcom prešporský knihovník Emil Kumlik, o ktorom sme písali v Bratislavských novinách č. 13. Kumlik ich pritom čerpal priamo od Rómera a jeho pamätníkov. Dozvedáme sa tak, že syn zámožného mešťana študoval najprv na farskej škole sv. Martina. Jeho rodným jazykom bola nemčina. Ovládal aj maďarský jazyk, ktorým v dospelom veku hovoril zrejme viac. Slovenčinu si zdokonalil na ročnom pobyte v Trenčíne, kde navštevoval gymnázium. Nuž a ovládal aj latinčinu, po latinsky dokonca písal aj básne.

V roku 1830, keď bola v Prešporku posledná korunovácia kráľa, vstúpil Rómer do rehole benediktínov v Pannnonhalme. Benediktíni boli známi ako najaktívnejší šíritelia vzdelanosti medzi obyčajnými ľuďmi. Ktovie, možno práve preto si túto rehoľu vybral aj Rómer. Za pozornosť stojí aj jeho rehoľné meno Floridus, čo v latinčine znamená „kvitnúci, čerstvý, aktívny“. Aj to môže naznačovať jeho záujem o prírodu a históriu.
Po ôsmich rokoch štúdia teológie začal Rómer vyučovať na gymnáziu v Győri. Najprv latinčinu a maďarčinu, a krátko na to aj prírodopis, chémiu, poľnohospodárstvo a, čo je zaujímavé, aj astronómiu.

Udalosti, ktoré neskôr zažil ako pedagóg v rodnom meste na Kráľovskej akadémii, predznamenali jeho ďalší osud a zároveň najviac vystihujú to, aký bol Rómer. Vo svojom denníku, z ktorého citoval Kumlik, si poznamenal, že vedeniu školy sa nepáčili jeho spôsoby vyučovania. Prekážalo im, že v Sade Janka Kráľa zriadil botanickú záhradu, kde vodil žiakov, aby im prakticky ukázal to, čo sa mali učiť z kníh. Prekážali im jeho menej rehoľné a viac bádateľské a muzeálne aktivity, do ktorých vťahoval aj svojich študentov. Najviac pobúrení boli z toho, že na jeho prednášky začalo chodiť čoraz viac študentov už aj z evanjelického lýcea, úradníkov a širokej verejnosti.

Zdroj: Wikipedia

​Starší členovia učiteľského zboru podali na mladého a nadšeného pedagóga Rómera sťažnosť, na základe ktorej ho verejne pokarhali. Rómer sa po týchto nepríjemnostiach rozhodol nielen odísť z akadémie, ale aj vystúpiť z rehole. Svoje rozsiahle vedomosti a praktickú výučbu poskytoval potom ako vyhľadávaný súkromný učiteľ. Paradoxne, práve vďaka tomu sa však neskôr vybral na cestu zberateľa, bádateľa a archeológa, ktorá mu v oblasti muzeológie priniesla medzinárodné úspechy. Len vtedajší študenti akadémie stratili pre staromódne vedenie školy takého praktického učiteľa, akým bol František Floridus Rómer.
Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.