ROZHOVOR: Spevák Lasky zo skupiny PARA: Som predovšetkým Bratislavčan...

Jeden pekný letný večer sme strávili v spoločnosti frontmana obľúbenej hudobnej skupiny Para, Tomášom Šedivým alias Laskym. Ten nám prezradil, aký typ barov mu vyhovuje, zasvätil nás do ich rodinného biznisu, porozprával, ako sa im koncertuje s novopečeným otcom, primátorom Matúšom Vallom a či by ho niečo prinútilo opustiť Bratislavu.

Okrem nás mu otázky kládol aj jeho fanúšik, Ajo Wolf, ktorého vie PARA naštartovať tým správym smerom aj na druhej strane zemegule v Sydney, kde žije a vedie svoj vlastný biznis. 

​BN: Lasky, aktuálne žijes v Rusovciach, páči sa ti tam?

Kvôli rodinným záležitostiam som sa usadil natrvalo v Rusovciach. Máme tam rodinnú firmu - dom, kde sa mi momentálne stavia podkrovie. Je pre mňa jednoduchšie žiť tu, nemusím nikam ráno cestovať v zápche. A áno, mám to tam rád.

BN: Kde si sa narodil?

Narodil som sa v nemocnici na Bezručovej, ktorá tam už nie je. Žili sme na viacerých adresách v rámci Bratislavy. Najskôr som býval v Starom Meste na Krátkej pod Hradom, potom na Štúrovej. Šafárikovo námestie je môj childhood. Potom sme sa presťahovali na Tolstého. Následne som šiel do Rače a teraz sú to aktuálne Rusovce. Bol som od malička mestské dieťa.

BN: Ak práve nekoncertuješ, zaoberáš sa kvetinovým biznisom. Prezraď nám bližšie, o čo presne ide?

Naša firma je distribútorom sadeníc kvetov. My dodávame pestovateľom kvetov malé zakorenené alebo nezakorenené sadenice spolu so substrátom a kvetináčom a oni to už pekné vypestované v tom reťazci ďalej dodajú do kvetinárstiev. My sme ten úplne prvý článok v kvetinovom reťazci. Celkovo sme teraz vo firme s mamou a kolegyňou traja. Dodávame tovar celému Slovensku, nielen bratislavskému segmentu.

AW: Svoju budúcnosť vidíš okrem Pary teda vo firme? Preberieš tento rodinný biznis neskôr do vlastných rúk?

Moja mama to tak plánuje, ale ja ešte nie som rozhodnutý. Je to výhodné byť si sám sebe pánom, zatiaľ mi to tak vyhovuje. Podobne ako v Pare, aj tu mám rád časovú flexibilitu, ktorú mi aj skupina aj firma umožňujú.

BN: Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď práve nekoncertuješ?

O 9 sa zobudím, dám raňajky, cigaretku. Dôjde kamión, ja ho vyložím, roztriedim podľa toho, čo ide ktorému pestovateľovi, napríklad jedna škatuľa do Senice ďalšia do Skalice, Košíc. Následne chodia iní zákazníci, ja im naložím objednaný tovar – semená, sadenice, kvetináče. Som také dievča pre všetko. Idem do banky, na poštu. Dávnejšie som chodil po tieto veci sám do Holandska či Nemecka, ale teraz je pre nás jednoduchšie riešiť to cez špedičnú firmu. Okrem toho robím aj klasickú nudnú administratívu, faktúry a podobne. Potom idem do mesta, na pivko, za kamarátmi..

AW: Nemáš problém podnikať a viesť firmu s rodinnými príslušníkmi? Pretože, práve, paradoxne, niekedy  je ťažšie podnikať s rodinou.. Ja takto podnikám a viem o čom hovorím.

Ako kedy. Niekedy mi mama musí povedať viackrát, čo mám urobiť.  Neviem to nejak porovnať. Mama má 63 rokov a stále je vo firme šéf.

AW: Ty si študoval Ekonomickú univerzitu?

Nedá sa povedať, že študoval. Šiel som tam, lebo rodičia chceli mať zo mňa ekonóma. Vydržal som tam asi 2 mesiace. Potom som bol 2-krát na prijímačkach na VŠMÚ na herectvo. Nevzali ma, prekážalo im moje račkovanie.

BN: Dlhodobo sa v médiách rozoberá téma angažovania sa umelcov vo verejnom živote. Para vždy patrila k skupine, ktorá sa otvorene vyjadruje k politike. Čo teba osobne vedie k tomu, že verejne vyjadruješ svoj názor?

Ja som nikdy nemal problém povedať svoj názor. Len, aby som o niekoho neprišiel, o fanúšikov napríklad, ktorí môžu mať, samozrejme, iný názor ako ja.

AW:  Ako vnímaš súčasnú situáciu na Slovensku, ktoré je plné kontrastov. Na jednej strane sa na Dúhovom Pride zišlo 10-tisíc ľudí a na druhej tu máme ideologicky vyhranené strany prezentujúce sa nenávisťou voči menšinám. Myslíš, že ideme správnym smerom?

 Ja si myslím, že na Slovensku tu bolo nejakým spôsobom skryté, tá taká neznášanlivosť. Ja som, samozrejme, proti tomu, takémuto spôsobu rétoriky a vyjadrovania sa. Mali by sa dohodnúť relevantní ľudia, ktorí vedia pohnúť systém tým správnym smerom.

BN: Za akých okolností by si podporil politickú stranu?

Konkrétnu politickú stranu by som nepodporil asi nikdy. Na mítingu politickej strany sme, myslím, nikdy nehrali, hrali sme vyvrcholení politickej kampane nášho basgitaristu Matúša Valla. Bolo by zvláštne, keby sme ho nepodporili. Hrali sme na akciách, ktoré vyzývali a mobilizovali verejnosť ísť voliť vo všeobecnosti. Dnes tu máme predsa demokraciu.

AW: Existuje nejaké zoskupenie strán, ktoré, keď zostavia koalíciu po blížiacich sa parlamentných voľbách, ťa prinúti zvažovať napríklad odchod zo Slovenska?

 Určite nie. Ja som lokálpatriot Bratislavčan a nikdy nechcem odísť. Mám tu všetko, čo aktuálne k životu potrebujem. Je to slobodná vôľa každého jedného človeka. Ja som najskôr Bratislavčan, potom Európan a až potom Slovák. Korene prešporácke sú Česko, Rakúsko, Maďarsko, Slovensko.. Bratislava má veľmi výhodnú polohu, sme na križovatke minimálne 4 krajín a mám to tu rád.

BN: Odmietate hrať na festivaloch či akciách, kde hrá niekto ideologicky orientovaný napríklad?

V 1998 sme došli na akciu a zistili sme, že to majú na starosti organizátori s podporou strany HZDS, vtedy sme sa otočili na mieste. Dnes už vieme, čo môžeme plus mínus očakávať, máme v zmluve ukotvené takéto veci a rozhoduje o tom náš manážer, ktorým je dnes manželka Matúša Valla. Pokiaľ sa nestal primátorom, bol manažérom a rozhodoval o tom on.

​AW: Pamätám si, že sa ťa v nejakom veľmi starom klipe pýtali: „No povedz čo si“ a ty si odpovedal: „majster Slovenska v petangu“.:) To bolo v akom roku? Dnes už nehrávaš?

Toto bolo v roku 2004, dnes už nehrávam takmer vôbec. Problém je, že turnaje bývajú väčšinou v sobotu ráno a po piatkových dlhých večeroch to bývalo veľmi náročné. (smiech pozn red.) Nie sme už najmladší, kedysi som to zvládal, prehýriť noc a následne sa dostaviť ráno na turnaj. Vtedy som mal 24 rokov.

AW: Ako si sa k tomu dostal? Ja by som petang tipoval skôr na starších, možno vyzretejších hráčov.

S otcom a bratom sme videli hrať na plážach v Chorvátsku bocciu, zaujalo nás to. Potom sme boli na dovolenke vo Francúzsku, doniesli sme odtiaľ gule na petang a začali to hrávať na chatách.. Jedného dňa sme sa prihlásili turnaj, bolo to, myslím, v roku 2002, a tým započala naša éra športovcov.(smiech pozn.red.)

AW: Akú hudbu počúvaš?

Tour de bar je moja obľúbená záležitosť. Mal by som vydať cestopis o hudbe v bratislavských podnikoch.

BN: Ktoré bary máš na mysli?

Veľmi obľúbené sú tie najzašitejšie podniky, taká 6. cenová skupina. Na Žilinskej či na Rajskej – oproti parkovisku Tesco- nájdete takéto drevené búdy. Má to svoje čaro. S kamoškou takto vyhľadávame v každej mestskej časti čo najviac legendárny podnik. Začína to lokalitou okolo Račianskeho mýta a potom sa vždy uvidí.

​AW: Ako vnímaš vlnu „hipsterstva“ v Bratislave? Je to tu ešte o level viac ako u nás v Sydney. Rieši sa tu všetko bio, eko, napríklad nikde mi nedali plastovú slamku do limonády, a to som pochodil veľa podnikov... Nie žeby som sa sťažoval.

Páči sa mi okolie Starej tržnice, ako tam ľudia hlavne v lete postávajú, trávia voľný čas, chodia na streetfoody, Dobré trhy a podobne.. Ľudia sa navzájom od seba učia. Oceňujem tieto bio, eko trendy, v rozumnej miere. Mesto ide v tejto téme dobrým smerom.

BN: Ktoré sú tvoje obľúbené miesta v Bratislave, kde chodíš načerpať energiu a dobiť baterky?

Funus je super, horáreň v Horskom parku. Veľkou výhodou Bratislavy je to, že z každej mestskej časti máme veľmi blízko do lesa. Keď idem do Pečnianskeho lesa, odstavím auto pod Lafranconi, prejdem ním a som v lese. Vedľa je pláž a Karloveská zátoka. Pre mňa nádherné miesto je tiež les hore v Rači nad Peknou cestou,  ďalej oblasť Ahoj, Briežky v Rači.. Rád chodím na hrádzu, škoda, že zatvorili môj obľúbený bufet Jamajka.

BN: Ktoré miesta v Bratislave ti, naopak, neprirástli k srdcu, nerád tam chodievaš? Sú také?

Pre mňa najmenej najnavštevovanejšími časťami sú Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Dolné Hony. Nie preto, že by som to nejak neznášal, ale je to od ruky a nemám tam prečo chodiť. Aj Vajnory sú taká časť, kde nechodievam, je to už taká dedinka v meste.

BN: Chodievaš aj na Obchodnú?

Veľmi málo, nemám dôvod, nemám tam obľúbený podnik alebo miesto, možno občas bar Radosť.

AW: Čo hovoríš na Mlynskú dolinu? Podľa mňa sa za tie roky dosť zmenila, je to tam viac globalizované. Zablúdiš tam sem-tam či vôbec?

Nejak mi to v zásade nevadí, mesto mení svoju tvár, je to tak prirodzené, reflektuje na potreby ľudí. V Mlynskej doline som bol naposledy pred rokom, kedysi som chodieval do 39, do Elámu, v takýchto podnikoch som nebol veľa rokov, popravde neviem, ako to tam funguje teraz.

AW: Stáva sa Bratislava podľa teba bezpečnejším miestom na život?

Určite áno. Trošku sme sa posunuli, je rozdiel v živote 90-tych rokoch Propelerom alebo miestom, kde je teraz Magio pláž.. To vedeli byť nebezpečné lokality.

AW: Je niečo, čo ťa na Bratislave hnevá? Prišiel som zo Sydney a vo mne rezonuje a zarezonovali u mňa neupravené trávniky, zeleň a okolie ako také. N: Doprava, komáre, neklimatizovaná MHD..

Všetko je o tom prispôsobiť si veci. Čo sa týka dopravy, mám šťastie, že si to viem zariadiť tak, že sa do zápchy nedostanem. Od 7 do 9 z Rusoviec nejazdím do mesta, lebo vtedy bývajú kolóny. Zeleň neriešim, neprekáža mi to v zásade, lepšie ako zhorená tráva. Problém mesta je podľa mňa to, že celky nie sú pasportizované a nie je v tom komplexný systém. Jedna časť patrí magistrátu, druhá mestskej časti, ďalšia súkromníkovi.. Čo mi prekáža je to, že ľudia sú takí frfľoši uhundraní, stále sa na niečo budú sťažovať.

AW: Zastavujú ťa ľudia na ulici, že sa chcú s tebou odfotiť alebo sa porozprávať ?

V Bratislave ani nie, ale napríklad tento rok na festivale Grape ma zastavili s otázkou, či sa môžu so mnou odfotiť, presne 94-krát. Bolo to v priebehu piatku.

​BN: Ako sa zmenila situácia v skupine, odkedy sa stál Matúš Vallo otcom? Má na kapelu menej času? Okrem toho sa dávnejšie stal aj primátorom. Pociťujete to? Nedávno ste mali koncertné turné..

To, že je otcom, je zatiaľ čerstvé, tak to neviem nejako objektívne zhodnotiť, ale, samozrejme, očakávame to, a sme v skupine s tým ok a tolerantní. Na dvoch koncertoch počas nášho turné Matúš nehral, plnohodnotne ho zastúpil basák zo skupiny Walter Schnitzelsson, Jakub Joštiak. Matúš nám však chýba fyzicky, osobnostne ako človek, hudobne ho vie nahradiť aj Jakub.

AW: Je PARA pre teba taká droga, bez ktorej nevieš žiť?

Určite áno, si predstav kapely, ktoré fungujú 30 a viac rokov napríklad Rolling Stones. Tu už častokrát nejde aj o peniaze, ale naozaj o také to bytie na pódiu, feedback a neskutočnú medziľudskú energiu, ktorú dostávame z publika.. Častokrát sa rozpadnuté  kapely opätovne vracajú nie kvôli peniazom, ale kvôli ľuďom a fanúšikom, pretože im to chýba.

BN: Aká je vaša cieľová skupina? Ja to vnímam tak, že vyhranenú ju nemáte, vás počúvajú naozaj všetky cieľovky, naposledy na vašom koncerte na Pohode si vedľa mňa pospevoval starší pán, vedľa neho tancovali malé deti, generácia Y..

Naozaj, keď som minule videl tu rozmanitosť medzi našimi fanúšikmi, bolo to od malých detí, cez šedivého namosúreného pána so založenými rukami v strede, 15-tky vpredu, panie na boku, 40 ročný párik.. Minule som tak rozmýšľal, že by bolo zaujímavé urobiť sociologický výskum prierez našimi fanúšikmi.

AW: Nerozmýšľal si niekedy, nad nejakým svojím projektom, že pôjdeš hudobne vlastnou cestou?

Ja som dosť lenivý, nikdy som nemal nejaké ambície začať niečo svoje.

AW: Zobral by si džob porotcu v hudobnej súťaži – napríklad v Superstar?

Dostal som asi 2-krát ponuku porotcu do nejakých menších súťaží. Ale nikdy som to nezobral, ja nemám rád, také to mudrovanie, že mám niekoho hodnotiť. Aj také tie debaty na festivaloch, o druhej poobede v nejakom stane, kde na teba pečie slnko, hlavne po predošlom dni predtým a oni od teba očakávajú od teba nejakú múdru myšlienku.. Smiech.

AW: Vždy to môžes zachrániť svetovým mierom. Smiech

Áno. To je zlatá formulka a svetový mier je super, škoda, že to nikdy nenastane. Stále tu budú boje.

AW: Takže si pacifista, ktorý by rád rozširoval lásku a mier medzi pospolitý ľud?

Ja to mám rôzne. Najlepšie by bolo odporúčanie milujte sa a množte sa, ale to sa nedá. Niektoré národy majú takú tú imperiálnu povahu byť nad niekým silnejší. V ľudskej povahe je vlastnosť byť nad niekým silnejší a to sa musí niekde nejako prejavovať.

AW: Mnohí ľudia by radi videli Slovensko ako most medzi východom a západom. Aký máš názor na túto myšlienku ?

EU by mala byť protipólom voči Rusku, USA, Číne, Indii, lebo ekonomicky na to má. Škoda, že tá Británia odchádza. Preto by sa mali spojiť a byť protiváhou proti týmto neeurópskym krajinám.

AW: Podporuješ ukotvenie Slovenska v NATO?

Určite áno.

AW: Čo hovoríš na výstavbu nového stožiara pred parlamentom?

Praha ma stovežatú, Bratislava bude po dokončení stožiaratá.

BN: Neplánujete hrať na Mičuríne? Minulý rok bol o váš koncert veľký záujem, veľa ľudí sa tam kvôli obmedzenej kapacite ani nedostalo a zostali smutní za bránami..

Keď sme tam koncertovali minulý rok, mali sme problémy – susedia sa sťažovali na hluk, tam sa to veľmi ozýva, čo je škoda, lebo mám to tam rád, je to príjemné prostredie. Veľa ľudí nie je za to, aby sa tam robili koncerty. 

BN: Okrem takých tých veľkých festivalov ako Pohoda, Grape, kde pravidelne hrávate, máš obľúbený festival?

Mám rad Žákovic Open v Trenčianskych Bohuslaviciach, novší festival Atmosféra v Hontianskych Nemciach. Na Liptove sme hrali na menších festivaloch Kongen fest, je milión rôznych malých festivalíkov, kde to ľudia robia so srdcom a ja im veľmi držím palce.

AW: Nemali ste niekedy chuť spievať v Pare anglicky?

Nie nikdy, aj keď, samozrejme, skladať pesničky v angličtine je oveľa jednoduchšie, ten jazyk je ohýbateľný. Pred vydaním prvého albumu sme hrávali pár skladieb v angličtine, ale tie sme potom pretextovali do slovenčiny. Ja si veľakrát text ešte pretváram podľa seba, musí mi to tak sadnúť. Pesničky vznikajú väčšinou tak, že gitarista a basák robia melódiu a do toho sa pretvára text.

BN: Neinšpiruje ťa okruh kamarátov a známych? Juraj Podmanický z Billyho Barmana sa raz takto vyjadril, že im veľa textov vzniká z bežného života a príhod kamarátov.

Jasné, počúvame rôzne situácie okolo seba, a keď potrebujeme nejaké slabiky, a hodí sa nám to tam, tak to tam dáme. A áno, od nich napríklad skladba Štvrndelok je napríklad o mne, som vynálezca toho slova a priam živým príkladom. Smiech

AW: Moja srdcovka je staršia skladba Keď ťa stretnem. Pamätáš si, ako vznikla?

Boli sme týždeň na chalupe, asi 5 zo 7 albumov vzniklo takto na chalupe. Tam sa zatvoríme, tvoríme a potom sa to dotvára v skúšobni. Vtedy niekto povedal, že to bude hit a niekto, že blbosť. Nakoniec to celkom dobre dopadlo.

AW: Máte chronicky známe pesničky, ktoré publikum odspieva aj bez vás. Máš nejakú skladbu, ktorá ti už lezie na nervy?

Jasné. Každý z kapely takú má. Ale neprezradím, ktorá to je. Už ich máme okolo, myslím, 80. Preto niekedy piesne aj pretvárame. Tak môže mať skladba aj 11 verzií.

AW: A najobľúbenejší album?

Asi to bude Brutálna zostava z roku 2004, ktorá vyšla aj na platni. Mám rád aj tento nový album....

AW: Čo máte momentálne nové alebo chystáte v kapele?

Robíme jednu skladbu k filmu, už sa nahrávala.

AW: Ako si sa vlastne dostal k spevu? Kde to začalo alebo čo to odštartovalo?

Išiel som v 1997 raz po ulici ako mladý chalan dogabaný v klobúku a takom zimníku po babke a zastavili ma z relácie Slávici na ulici, ja som im zaspieval pieseň Edo od Roba Grigorova. Potom na základe toho ma videla skupina Gleglo a začal som s nimi hrávať, hral som tam asi rok. A odtiaľ si ma prevzala súčasná kapela.

AW: Čo hovoríš na kvóty určujúce množstvo slovenskej hudby v rádiach?

Na jednej strane je blbé prikazovať súkromným rádiám, čo majú hrať, ale na druhej strane, štát im na konci dňa udeľuje licenciu, tak si môže určiť nejaké pravidlá. Aj tak to tie rádiá odohrajú nie v primetime, ale doháňajú to v nedeľu  večer. Maďari, Francúzi či Chorváti majú napríklad ešte vyššie percentá. Otázkou je, či sú rádiá ešte také relevantné médium, ľudia už dnes počúvajú hudbu na iných platformách, napríklad Spotify.

BN: Dokáže vás Para v tom štádiu, v akom ste dnes, uživiť? Máte klasické zamestnanie, lebo ho chcete mať alebo ho musíte mať?

My sme mali v kapele od začiatku nastavené pravidlá, že to bude ako hobby. Každý z nás má ešte ďalšiu prácu. Je super, keď to tie peniaze generuje. Pre mňa v rámci zárobku je to podľa daňového priznania  tak 50:50 - firma verzus kapela. Gro našich príjmov sú firemné akcie. Keď si chcete urobiť svoj koncert, je to strašne drahé, treba tam sponzorov a ďalšie veci.

AW: Ešte stále funguje koncertná šnúra rokenrolovým štýlom – jazda v dodávke, obed na pumpe s bagetou v ruke a prespávanie v rôznych penziónoch ?

Ja to absolútne milujem. Ale už to nie je také ako kedysi. Ideme niekde na 3 dni spíme v hoteli, vrátime sa na 4 dni domov a potom zas. Neodchádzame niekam na mesiac.

BN: Kedy plánujete ďalšie turné?

Budúci rok bude mať kapela výročie 25 rokov v septembri, takže plánujeme niečo.

AW: Keby si mal vybrať mladú začínajúcu kapelu, ktorá podľa teba je super a ide dobrým smerom a má potenciál? Je taká?

Hm. Vôbec neviem. Teraz by som mladou kapelou ani nechcel byť. Je to relatívne, dnes je ten internet a sociálne siete také silné, že to viete jednoduchšie šíriť. V našich začiatkoch dostať sa do telky bolo veľmi náročné. Vtedy, keď ste nemali zmluvu s vydavateľstvom nebolo možné ani vydať album.. Dnes nahráte napríklad u kamaráta, je to jednoduchšie.

AW: Aké máte leto v rámci vystúpení?

Nie je toho veľa. V júni sme hrali asi 6 alebo 7 koncertov, v júli 5, v auguste len jeden koncert.

​AW: Chystáš sa absolvovať nejakú letnú dovolenku?

Ja si stále niečo vymyslím. Minulý týždeň som bol na Kysuciach, prežúroval som Žiline v takom klube na japonskej punk hardcore hudbe. Smiech. Čo sa týka koncertovania, vždy sa tak dohodneme, že napríklad tieto 2 týždne je voľno a dovolenkujú aj ostatní chalani. Dovolenky nejako neplánujem z dlhodobého hľadiska, keď mám chuť, tak sa operatívne zbalím a idem., pokiaľ teda nehráme. Minulý rok sme boli takto v Slovinsku.

AW: Dostávaš aj hejty, do správy napríklad? Vie to teba vôbec vyviesť z rovnováhy?

Ani nie, a keď také niečo príde raz za čas, ani to nevnímam. Mne je to jedno a ľudia to asi vedia, preto mi nič nechodí.

AW: Ty si si zahral aj vo filme.. Prezraď nám viac.

Zahral som si asi 3 sekundy vo filme Hovory s TGM, premiéru mal minulý rok, režisérom bol Jakub Červenka. Hral som tam záhradníka. A hral som vo filme Pivnica tiež asi sekundu.

AW: Chodievaš do kina? Máš rád „marvelovky“?

Pozerám teraz seriál The Boys. Nechodievam veľmi, neexistuje toľko pukancov, aby mi to nahradilo 2 hodiny bez cigarety. A z marveloviek som nevidel skoro nič, nejdem si tieto veci.

AW: Neplánujete urobiť film o Pare, ako mal napríklad Pink Floyd film The Wall?

Existuje taký dokument ešte z roku 2005, čo sme robili.. Ale teraz nemáme také ambície, nie je to nejaká naša priorita.

AW: Nerozmýšlali ste urobiť si vlastný festival s kapelou?

Nemáme ten zámer. Mali sme možnosť nazrieť „pod pokličku“ do zákulisia a organizácie festivalov, vieme, že to nie je len tak, je to náročné celkovo na organizáciu. Jedine, že by nás sponzorovala nejaká farmaceutická firma a volal by sa PARAlen. Smiech.

AW: Aký je tvoj naj koncert, ktorý ste odohrali a utkvel ti v pamäti?

Väčšinou to býva ten posledný. Aktuálne, hrali sme na svadbe komika Jakuba Lužinu  a bolo to super. Zatiaľ najlepší, čo sa tak v kapele traduje, je z festivalu Grape pred 3 rokmi, kde sme hrali v takom zväčšenom stane, mali sme tam rôznych hostí B-Complex, Roba Rotha, Jožka Ľuptáka.

AW: Hrávate aj v zahraničí?

Hrali sme asi trikrát v Londýne, raz v New Yorku. Je pre mňa náročné letieť na dlhé vzdialenosti, je to ťažké byť dlhší čas bez cigarety. Smiech.

AW: Takže, kedy sa vidíme v Austrálii?

Nevylučujem túto možnosť. Treba osloviť našu manažérku. My sa rozhodneme, zvážime, či sa ide- nejde do toho. Ak áno, tak treba určite v rámci Austrálie zorganizovať tých koncertov viac, 4-5,možno by sme dali aj Nový Zéland.. Mali by sme pekný výlet, tu by nešlo o zárobok, ale o to, že ideme hrať rodákom.

Na konci rozhovoru sa nám vyjadril na videu k týmto otázkam:

• Kam chodíš na pivo? Ktorý je tvoj obľúbený podnik?
• Tvoj obľúbený bratislavský hudobný klub, kde rád chodíš na koncerty či koncertuješ?
• Kam by si zobral návštevu zo zahraničia, keby si jej chcel niečo pekné v Bratislave ukázať?

 (nc)