ROZHOVOR a SÚŤAŽ: Mirka Ábelová: Tehotenstvo je našou spoločnosťou zromantizované.

13.12.2018
Mirka Ábelová číta jej poetickú zbierku

Zdroj: Facebook/Mirka Ábelová

Páčil sa vám článok?

Sympatická blondínka Mirka Ábelová píše básne, šéfuje Nedeľnej chvíľke poézie v rádiu a tiež ju vo veľkom zamestnáva jej malý syn Vilko. Usmiata poetka už v detskom veku zistila, že básne sú jej srdcovka a dnes majú úspech nielen u mladých ľudí. Porozprávali sme sa o jej minulosti, depresiách a o tom, ako sa jej žije dnes.

Kedy vznikla tvoja prvá básnička? A kedy si zistila, že budeš písať básne?

Mňa bavilo písať, odkedy som sa naučila písať. Už v 1. triede na ZŠ som napísala rozprávku. Pokiaľ ide o poéziu, to bolo zrejme asi od 13-tich či 14-tich rokov, keď na človeka prichádza puberta a začína sa nejakým spôsobom hľadať a má pocit, že potrebuje svetu niečo povedať. O poézii rozhodlo to, že som v našej domácej knižnici objavila zbierku básní, ktorú napísal môj otec, keď mal 30 rokov. Keďže to bolo v čase socializmu, jeho knižka nemohla vyjsť, lebo nemal dobrý kádrový profil alebo len jednoducho nemal šťastie, aby mu knižka vyšla. Mňa jeho básne zaujali, lebo mali zaujímavé pointy a písal ich takým civilným jazykom. V tom čase som sa dostala aj k poézii beatnikov a celé to nejako zaklaplo. Uvedomila som si, že to, čo chcem povedať svetu, chcem vyjadriť básňou. Prvá báseň bola o láske a bola hrozná. (Smiech Pozn.red.) Kde sa mi hodil rým, tam som ho dala, kde nie, tam som ho nedala. Ďalšia báseň tiež nebola nič moc, bola o mačke, ktorá vyliezla na strechu a nechcela z nej zliezť.

O čom písal otec?

Otec riešil rôzne témy, jeho zbierka bola rozdelená na viaceré časti - vzťahové témy, kritika spoločnosti.

Zdroj: Facebook/Mirka Ábelová

Prečo by mali podľa teba ľudia čítať poéziu?

Krátkosť a stručnosť básní je ich veľká devíza. Pri 200-stranovom románe sa ku knihe musíte vracať. Spôsob, akým sa dnes píše poézia, je široký a každý si môže nájsť takého autora, s akým sa stotožní. Básne vás povznesú, prinútia vás zamyslieť sa nad niečím iným, ako je bežný chod bežného dňa a máte uzatvorenú vec. Zachytáva okamihy, ktoré by sa možno navždy stratili a zároveň prinúti ľudí, aby sa zamysleli nad niečím iným ako je napríklad splátka hypotéky. Napriek tomu, že ľudia majú pocit, že poézia je niečo zložité a náročné.

Majú o ňu ľudia vôbec záujem?

Určite je väčší záujem o prózu. Ľudia vo všeobecnosti radšej čítajú pre nich možno zrozumiteľnejšie texty. Je však stále veľa ľudí, ktorí o poéziu záujem majú, je to vidno na autorských čítaniach aj iných autorov, ktoré navštevuje veľa ľudí. Knihy sa predávajú, aj keď možno menej ako prozaické. Poézia však vždy bola, aj bude okrajovým žánrom, nikdy nebude mať takú čítanosť ako bulvárne periodiká alebo dobre napísaný román. Ale tak to asi má byť.

Zdroj: Facebook/Mirka Ábelová

Kto sú tvoji čitatelia?

Pokiaľ ide o moju poéziu, je to iné ako pri iných autoroch. Ja nemám úzku skupinu ľudí, ktorí by čítali moje básne, ale je ich dosť veľa. Bežne vypredám náklad básnickej zbierky, čo je asi 1500 ks, a to nie je na poéziu málo. Tí ľudia sú rôzni. Ľudia sa už naučili kupovať moje básne, napríklad najnovšia zbierka je o materstve a chodí ju aj veľa mužov kupovať pre svoje partnerky.

Tvoje básne sa nerýmujú. Prečo?

Myslím si, že klasický rým je už prežitý. V súčasnosti veľmi málo autorov píše rýmovanú poéziu, rýmy zostali skôr devízou pesničkových textov, kde to naozaj vyžaduje ucelenejšiu formu, aby sa to rýmovalo  a malo štruktúru pesničky ako takej. Ale tempo a melódia v básni musí byť zachovaná. Napriek tomu, že sa nerýmuje, tieto zákonitosti musí mať, aby bola dobre napísaná.

Sem-tam používaš vo svojich textoch aj vulgarizmy. Máva s tým okolie niekedy problém? Nerozmýšľala si, že ich obmedzíš napríklad po narodení syna?

Vulgarizmy použijem tam, kde sú potrebné, aby vyvolali taký efekt, aký ním chcem vyvolať. V najnovšej zbierke som ich použila, myslím, iba dvakrát. Čo sa týka môjho syna, nebudem sa pred ním pretvarovať, ja som dosť emotívny človek, nadávku občas použijem a myslím si, že by bolo pokrytecké tváriť sa, že ich nepoužívame. Nemyslím si, že by som ju mala okresávať kvôli tomu, že mám syna, keď považujem za nutné vulgarizmus použiť, tak tam bude. Myslím si, že aj v literatúre a poézii majú svoje miesto. Samozrejme, netvorím poéziu, ktorá by bola poskladaná iba z vulgarizmov.

Zdroj: Facebook/Mirka Ábelová

Prvú zbierku Striptíz si krstila antidepresívami, krstil ju Kamil Peteraj. Depky už nemávaš?

Občas mávam, ale naučila som sa s nimi pracovať. Je to súčasť každého z nás, ľudia bývajú občas smutní, keď sa im nedarí alebo tak. Nikdy som nebola zadefinovaná ako pacient s depresiami, len to médiá trošku nafúkli. Ale je pravda, že človeku sa ľahšie píše, ak je smutnejší, lebo keď sa človek má dobre a je šťastný, prežíva to inak ako písaním.

Tvoja predošlá zbierka Básničky pre domáce paničky bola najmä o vzťahoch, najnovšia Večný pocit nedele je o materstve, ako sa ti na nej pracovalo?

Kniha je rozdelené do 3 kapitol. Prvá sa týka sociálneho tlaku, keď som si po tridsiatke uvedomila, že neprejde deň, keď by sa ma niekto z môjho okolia neopýtal, kedy už budem mať deti. Je to vec, ktorá má veľmi hnevala. Je to podľa mňa tak osobná vec, že spoločnosť nemá právo sa na to pýtať. Ja som, navyše, mala obdobie, keď som si myslela, že nemôžem mať dieťa, takže každá takáto otázka mi dosť ubližovala. Neskôr sa ukázalo, že som si myslela zle a podarilo sa mi otehotnieť. Druhá časť knihy je o prežívaní tehotenstva, ja som ho neprežívala často veľmi dobre, ľudia to nechápali a až sa ma spytovali, či sa naň neteším. Podľa mňa má každý právo prežívať ho inak ako nadšene a veselo. Tehotenstvo je našou spoločnosťou dosť zromantizované. A tretia kapitola je o tom, čo zažívam po narodení dieťaťa.

Ako vznikajú tvoje básne? Večer si sadneš a ideš písať alebo ti verše napadajú aj počas dňa, pri iných bežných činnostiach, napríklad pri nákupe v obchode?

Pre bežných činnostiach, počas dňa sa zjaví nejaký detail, veta alebo udalosť, ktorú si všimnem, kúsok básne, ktorý si musím si ju zapísať a potom s tým neskôr pracujem. Zdrojom inšpirácie sú aj kamaráti, ľudia v mojom okolí vo všeobecnosti.

Prezraď nám, ako došlo k spolupráci s Davidom Kollerom? Zložila si väčšinu textov na jeho album ČeskosLOVEnsko, vďaka ktorým získal ocenenie Anděl za album roka.

Spolupráca vznikla tak, že David si na Slovensku kúpil Notabene, ja som bola na titulke a bol tam so mnou nejaký rozhovor. V tom čase chcel začať pracovať na jeho novom albume. Oslovil ma, ja som však mala rešpekt pred češtinou, ale nakoniec som sa pod 10 z 12 textov autorsky podpísala. Bola to fajn spolupráca.

Prijala by si ešte ponuku na podobnú spoluprácu?

Nemyslím si, že som úplne najvhodnejší typ na písanie textov pre kapely. Tým, že nepíšem rýmované texty, je to pre mňa taká práca navyše. Viacero hudobníkov ma už oslovilo na prípadnú spoluprácu, ale rozhodla som sa tieto ponuky neprijať aj práve pre tento dôvod.

Ako to vyzerá teraz, čo všetko ťa okrem Vilka zamestnáva?

Vždy, keď mi vyjde kniha, prestanem písať básne na nejaký mesiac-dva a potom sa po nejakom čase vykryštalizuje, akým smerom sa to bude uberať. Momentálne som na rodičovskej dovolenke, robím preklady básní, moderujem poetickú 10 - minútovku na Rádiu_FM. A snažím sa čo najviac venovať synovi.

Ako pristupuješ k trendu eko a bio matiek? Riešiš to?

Ja sa snažím vychovávať dieťa nejakou prirodzenou cestou, ktorá sa mne zdá v poriadku. Počúvam svoju intuíciu a rozprávam sa s lekármi, mojou maminou, nehnala by som nič do krajnosti, aj keď ekológia je fajn. Myslím si, že je dôležité, aby sme mali čistú stravu, ale neženiem nič do extrému.

Niekoľko rokov si bola hovorkyňou Greenpeace, aký máš názor na aktuálnu kauzu aktivistov?

Bol to nehorázny precedens a som rada, že generálny prokurátor pochopil, že sudcovia nerozhodli v Prievidzi správne a zrušil toto rozhodnutie, lebo aktivisti nie sú zločinci a určite nepatria do väzenia.

Ja si ťa pamätám z reality show Dievča za milión, ktorá patrila vôbec k prvým svojho druhu u nás. Priznám sa, bola som vo veku, že ma takéto veci celkom zaujímali a bola si mojou favoritkou. Čo na to hovoríš s odstupom času?

Už som dosť stará na to, aby som výrazne ľutovala veci, ktorých som sa zúčastnila, hlavne nemám pocit, že som niečo zle vykonala, aj keď som tam bola. Dosť mi to vtedy prevrátilo život hore nohami, veľa som sa z toho naučila o iných a o sebe, nasmerovalo ma to takým smerom životným, ktorý sa ukazuje byť zmysluplnejší.

Aj si v kontakte s nejakým dievčaťom odtiaľ?

S pár z nich fungujeme na štýle facebookové priateľstvo, ale nie je to nič závažné. Nie sú to dôverné vzťahy, nestretávame sa.

Na záver, kde v Bratislave žiješ? Ktoré sú tvoje obľúbené bratislavské zákutia, kde sa chodíš ventilovať a čerpať energiu alebo inšpiráciu?

Bývam v Dúbravke. Často chodíme na Železnú studničku či do Horského parku. Chodíme tam na prechádzky. Mojou najobľúbenejšou lokalitou sú však Palisády, kde by som raz chcela bývať. Dá sa tu túlať celé hodiny, pozerať si domy a záhrady. Má veľa naozaj zaujímavých kútov. Má rada prakticky celú Bratislavu, aj keď som sa tu nenarodila, som rada, že som si vybrala Bratislavu ako mesto pre život.

Do ktorých podnikov či krčiem si chodievala?

Keď som ešte nemala syna, mojou obľúbenou bola Vanessa na Nedbalovej. Za mojich študentských čias to to bol penzión pod pyramídou v Slovenskom rozhlase, ďalej Verne, Bagls na Námestí SNP. Teraz mám rada všetky hipsterské podniky, ktoré tu vznikajú a zanikajú. Mám ich rada, lebo dotvárajú atmosféru mesta. Už si neviem predstaviť, že by som z Bratislavy odišla.

(nc)

Ak by ste si chceli spríjemniť vianočné sviatky napríklad čítaním Mirkinej poézie, zapojte sa do našej súťaže. Dvaja z vás majú teraz možnosť vyhrať novú zbierku básní Mirky Ábelovej Večný pocit nedele. Stačí, ak správne odpoviete na súťažnú otázku a vyplníte náš formulár.

V súťaži sa teda hrá celkovo o 2 výhry: 2 x kniha Večný pocit nedele od autorky Mirka Ábelová z vydavateľstva Artforum. Hodnota jednej knihy je 11 eur s DPH. Súťaž potrvá do 19. decembra (vrátane) 2018, mená vyžrebovaných výhercov zverejníme vo štvrtok 20. decembra 2018.

Víťazkami súťaže o knihu Mirky Ábelovej sú: Nina Paššáková a Vanda Feriancová. Srdečne gratulujeme a prajeme príjemné čítanie :)

Súťažná otázka: Ako sa volá syn Mirky Ábelovej?


 

Páčil sa vám článok?