Kostelný a Fialová tancujú Valčík náhody

Keď mi spolucestujúci rozprávajú, ako sa niekedy moja dcéra rúti autom na hrane medzi skalnatým zrázom a úzkou cestou, nechcem to počuť. Modlím sa k Bohu, lebo len on má v takej chvíli v rukách moc.

Aj krásna žena, ktorá nakoniec skončila vklinená so svojím autom do stromu pri ceste, pretože mala príliš úzke šaty na to, aby mohla pribrzdiť, si v danej chvíle nepochybne myslela, že sa jej nemôže nič stať. Veď je noc a cesty sú prázdne.

Hru Victora Haima Valčík náhody uviedlo po prvýkrát Théătre La Bruy´re vo Francúzsku v roku 1986. Autor sa rozhodol, že žena po riskantnej jazde umrie. Prehnala to s alkoholom, aj s rýchlosťou. A možno aj s hnevom v srdci na šviháckeho Franka, ktorý v ten večer na večierku nebol práve úctivý. Anjel strážny v jednej chvíli odbehol na vedľajšiu koľaj a stretáva sa so ženou až vo chvíli, keď má úprimnosť a čestnosť jej slov rozhodnúť, či pôjde do neba alebo do pekla. Žena rozpráva, Anjel boduje.

A tak sa pre hercov Zuzanu Fialovú a Ľuboša Kostelného v réžii Ľubomíra Vajdičku vytvára v Divadle Malá scéna skvelý priestor pre zmysluplný dialóg o motiváciách našich činov, ich dôsledkoch, vášňach, zrade, zlyhaniach a víťazstvách. A nebola by to hra o vzťahoch, keby v nej nezaznel aj vášnivý tón lásky. Čo s Anjelom, ktorý sa zamiluje do Ženy? A keby do ženy. On miluje jej telesnú schránku, to vášnivé tajomno, do ktorého je zaodetá duša. Zbytočne sa Anjel presviedča, že ide o skafander. Keď začne Žena v interpretácii Zuzany Fialovej zvádzať muža, nezostanú naokolo suché žiadne nohavice. Anjelské nevynímajúc. V hre vyhráva spontánnosť, priamosť a intenzívne prežívanie udalostí. Teda pravý opak toho, čo nám vnucujú v školách, často aj rodinách či na spoločenských večierkoch.

Uvidíme, ako pôjde život. Osobne by som si celkom rada počkala na čas, keď uplynie aspoň dvadsať rokov a na scéne budú v úlohách Ženy a Anjela stále stáť Ľuboš Kostelný a Zuzana Fialová. Zrelší, bohatší o skúsenosti, poriadne počarbaní životom a možno aj trochu unavení. Prezreté jablko, z ktorého potečie možno aj zapáchajúca šťava, v tomto prípade predstaveniu nepochybne len prospeje.