Závisláci ako ich ponúka Divadlo GUnaGU

Divadlo GunaGU robí pre umenie, a najmä pre naše deti, jednu skvelú vec. Ponúka inscenácie, ktoré reflektujú na súčasnosť a interpretuje ich spôsobom nesmierne príťažlivým pre mladú generáciu. Tým pádom majú v GunaGU stále natrieskané a diváci sú pri odchode z divadla šťastní, že sa konečne našiel niekto, kto to dnešnému svetu poriadne naplno natrel.

Iná nie je ani posledná premiérová hra Divadla GunaGu autora a režiséra Viliama Klimáčka Závisláci. Po jej zhliadnutí máte síce dosť skeptický dojem, že to, čo žijeme, je začarovaný kruh beznádeje, z ktorej niet východiska, ale zároveň vás blaží pocit, že ak sa nájdu umelci, ktorí o tom píšu a hrajú, svitá nádej. Klimáčkovi aktéri sú ľudia poznačení hektikou doby. Závislí od telefonovania, plyšových medvedíkov, značkových tenisiek a cool oblečení. Sú to produkty súčasnosti, naturálni tínedžéri, obete rozvrátených vzťahov rodičov alebo davoví konzumenti hypemarketov. Zaspávajú s mobilom na ušiach a kvantá plyšových medvedíkov vláčia do pivnice, aby ich nezbadala matka, ktorá je v kritickom stave nervového zrútenia, ak na stôl padne smietka. Klimáček stav nerieši.

Je síce pôvodným povolaním lekár, ale svoju profesiu do hry nemieša. Možno sem-tam poukáže na skutočnosť, že niektoré javy sú choré. Robí to perom dramatika, ktorý sústavne atakuje, upozorňuje a varuje. Nemoralizuje a nevychováva. Divákov necháva slobodných, s ich názormi, pocitmi aj vnímaním. Ku cti mu slúži, že okrem ataku ich dokáže aj skvele pobaviť. A ako vravia matky adolescentov: môj syn konečne pochopil, že aj na divadlo sa dá pozerať. Ak pri jeho aktivitách režisérovi sekunduje herecký tím v zložení Dano Heriban, Viktor Horján a Barbara Mišíková, Divadlo GunaGU sa môže pochváliť ďalšou inscenáciou, ktorá nebude nikoho nudiť, naopak prebudí aj tie najskrytejšie zmysly v túžbe po prirodzenom chode sveta. Sveta, kde niet žiadnej značky, omamnej vône nenahraditeľnej voňavky, bez ktorej sa nedá žiť, ani plyšových medveďov odvlečených do pivnice.