• Kultúra
  • 04.11.2006 17:22

Pískať sa nesmie, tlieskať sa nemusí!

0 0

Piatok, 21. augusta 1998, krátko pred ôsmou večer. Tridsať rokov po neslávne známej okupácii Československa vojskami armád Varšavskej zmluvy. Obloha je „zakabonená", fúka nepríjemný vietor, reže dážď.

Ulice mesta sú poloprázdne, niekto sa ponáhľa domov, niekto vyčkáva v podchode, či neprestane pršať. Po horúcich letných dňoch - jeseň. Zatiaľ čo ulice na Korze sú vyľudnené, krčmy, krčmičky, pivárne a kaviarne sa postupne zapĺňajú. Kam inam by šiel človek v takom nečase?

Neuveriteľne rýchlo pribúdajú hostia aj v kaviarni Black Rose. Krátko po ôsmej je tu už toľko ľudí, že sa sotva dá dýchať. Medzi navštevníkmi vidieť aj známych spisovateľov: Janovica, Dušeka, Mitanu, Štrpku, Buzássyho... Nie je to náhoda - dnes je tu výnimočná udalosť: literárne soirée, na ktorom bude pokrstená knižka osamelého bežca Petra Repku, ktorá práve vyšla pod názvom Vstaň a choď (vydalo L.C.A. Levice). A nie náhodou má byť pokrstená práve v tento deň: z knihy priam trčí prítomnosť ruských tankov. Literárne reportáže P. Repku totiž vznikali v rokoch 1967-69, boli vydané aj knižne v roku 1970, ale vzápätí nato - vďaka zásahu normalizačnej moci - aj zošrotované. K čitateľovi sa vôbec nedostali.

Nálada graduje, dym štípe oči a slova sa ujíma autor knihy. „Dnes ráno som sa zobudil ešte v Slovinsku. Keď sme sa vracali na Slovensko, na rakúskom území sme prechádzali cez tunel, pred ktorým bola tabuľa, ktorá oznamovala, že tunel je dlhý 1968 metrov. Príznačné práve pre dnešný deň. Tunel bol riadne osvetlený a cesta pohodlná. V tom momente mi napadlo, že všetci prechádzame tunelom už tridsať rokov. Nebol vôbec osvetlený, ľudia sa v ňom strácali, blúdili, hľadali východ, no svetla nikde... Teraz by som si želal, aby sme z toho tunela konečne vyšli," povedal P. Repka.

Vonku zatiaľ prestalo pršať a Korzo sa postupne zapĺňalo. Kaffé Mayer žila svojím životom, Irish Pub tiež a v Black Rose sa ešte dlho do noci popíjalo a diskutovalo, a to nielen o literatúre. Napríklad aj o tom, že „Pískať sa nesmie, tlieskať sa nemusí!" Alebo žeby to už neplatilo?

(pan)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.