Nezamieňajme si cintorín s kabaretom

4.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

V 32. čísle časopisu Život z 28. 7. 1998 sa objavila správa o tom, že spisovateľ Maroš Bančej „pokrstil“ svoje dielo Vampiriáda. Akt s cesnakom, sviečkami, vínom, truhlou a údajne aj náhrobkom sa mal odohrať na historickom cintoríne pri Kozej bráne. Autor sa so svojimi spoločníkmi dal odfotografovať pri hrobe Karla Rehwalda a jeho manželky Camilly.

Rytier von Rehwald doplatil životom na prvú svetovú vojnu. Jeho vdova sa dožila vysokého veku a zomrela v starobinci až po druhej svetovej vojne. Ich náhrobok patril k najkrajším na cintoríne. V 60. a 70. rokoch ho mládež z vilovej štvrte devastovala, sochársku časť nakoniec odviezli do zbierok SNG.

Neviem, akým právom sa táto akcia uskutočnila na cintoríne, kde odpočívajú tisíce obyvateľov nášho mesta. Cintorín je v správe mestského podniku Marianum. Jeho vedenie určite súhlas na zneužitie miesta nedalo. Na cintoríne sú pochovaní evanjelickí kňazi, profesori lýcea a učitelia iných škôl, univerzitní profesori, lekári a právnici, padlí vojaci, naši predkovia. Leží tu aj niekoľko významných osobností našej histórie a kultúry.

Niektorých síce po vojne previezli na národný cintorín do Martina, ale mnohí tu ostali. Ľudí pochovaných na tomto cintoríne (a na žiadnom cintoríne) určite nemožno dávať do súvisu s upírmi. Ani nie zo žartu. Je neetické a urážlivé nielen takú akciu na cintoríne organizovať, ale ešte sa ňou aj verejne na stránkach tlače chváliť. V demokratických krajinách jestvuje za zneváženie cintorína postih.

Ak už údajne v noci cintorín pri Kozej bráne okupujú bezdomovci a narkomani, aspoň ľudia, ktorí sa považujú za inteligentných, by mali cez deň zachovávať posvätnosť miesta a nezamieňať si areál cintorína s kabaretom.

Štefan Holčík

Páčil sa vám článok?