Otázky života a smrti na scéne DPOH

Na scéne Divadla P. O. Hviezdoslava sa na točni pod obrovským kruhom svetla stretli herci Dušan Jamrich a Martin Huba, aby odohrali komornú drámu o priateľstve, vášni, nenávisti, pomste a zrade. Slovenské národné divadlo uviedlo hru Christophera Hamptona Popol a vášeň, podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú, v réžii Romana Poláka.

Piesok, ktorý sa sype z kruhovitého osvetlenia na zem, je len symbolickým znakom popola, ktorý by si možno mal Konrád (Dušan Jamrich) sypať na hlavu. Nerobí to. Sedí a počúva celoživotnú spoveď svojho dlhoročného priateľa, ktorému zviedol ženu a potom ušiel. Od nej, od neho, od všetkého. A teraz sa stretli. Bilancujú štyridsať rokov. To by však bola príliš jednoduchá dejová línia takého skvelého románu, akým Máraiove Sviece nepochybne sú. Dokonalá pitva do hĺbky nášho vnútra, hodnôt, ktoré preferujeme, aj tých, ktoré pre nás nič neznamenajú.

Kým pre jedného je priateľstvo až vášnivým celoživotným citom, pre toho druhého znamená tak málo, že svojho blízkeho nepustí ani do svojho bytu. Možno je to preto, že má biedne zariadenú komnatu, možno však preto, že je tam práve priateľova žena. Stretnutie dvoch zrelých mužov a bilancia ich životov, prináša skvelý priestor pre hercov, ale aj úžasný autorský text, ktorý nenechá nikoho v pokoji. Každý divák v hľadisku nájde v dialógu dvoch mužov svoje slabé či naopak silné miesto. Zväčša to slabé. Má zmysel pomsta? Čo to znamená cítiť najponižujúcejšiu hanbu na svete, hanbu obete? Dá nášmu životu zmysel skutočnosť, že budeme žiť pre ženu, ktorá je mŕtva, pretože my dvaja sme boli viac nehodní, ako jedna žena dokáže uniesť? Skvelý text, nehodný malého priestoru v novinách odsúdených na pominuteľnosť.

Herectvo hlavných aktérov je výrazne disproporčné, pretože jeden stále rozpráva a druhý počúva. Dušan Jamrich svoju rolu mlčiaceho Konráda prijíma s pokorou voči svojmu povolaniu, jedným dychom však dodáva: „Toľko by som chcel povedať. Bok mi ide vytrhnúť, keď musím stále mlčať.“ Jamrichovým „mlčaním“ sa však vytvoril skvelý herecký a dobre využitý priestor pre Martina Hubu. Hru premiérovo uviedli 15. februára 2006 v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre, kde hral hlavnú rolu Jeremy Irons.