Majster absurdnosti na scéne Divadla a.ha

Neviem, prečo mi pri počúvaní divadelného textu Samuela Becketta Šťastné dni, zišli na um články niektorých ženských časopisov. I keď v podstatne primitívnejšej podobe, aj ony svojimi „radami do života“ odrážajú absurdnosť doby, v ktorej žijeme.

Týka sa to predovšetkým medziľudských vzťahov. O čo menej absurdné sú rady svetaznalých autorov na tému nevery (ako najlepšie podviesť manžela a ešte si to zariadiť tak, aby neveru financoval), vizuálnych podvodov, páchaných na opačnom pohlaví a iných overených praktík, ako sa čo najbezbolestnejšie pretĺcť životom, ako text jedného z najlepších svetových dramatikov? V apríli uplynie sto rokov od chvíle, ako prišiel Samuel Beckett na svet. Podľa napísaných textov jeho púť životom nebola veľmi radostná. Čo z toho, že v roku 1969 dostal Nobelovu cenu. Veľký zmysel v našom pozemskom putovaní nevidel. Smútok sa vekom prehlboval a ku koncu života ovládla majstra len skepsa. Divadelná hra Šťastné dni bola jeho poslednou celovečernou hrou, po nej písal už len jednoaktovky a kratšie kusy.

V Divadle a.ha hru režijne pripravil Martin Hvišč s absolventkou bábkoherectva Miroslavou Dudkovou a Petrom Brezňanom. Ženská postava vlastne vedie na javisku monológ, preto režisér považuje hru za monodrámu a voľbu hlavnej predstaviteľky Winnie dlho zvažoval. Nezmýlil sa. I keď Miroslava Dudková je zvyknutá skôr na detského diváka, s dospelým publikom sa vyrovnala honosne a vo svoje ulite bez prestania dokázala viesť jedenapol hodinový monológ, v ktorom sústavne bezúspešne vyzývala partnera na komunikáciu. Svoje dni označovala za šťastné, aj keď v hĺbke duše veľmi dobre vedela, ako na tom je. Málokto je totiž taký blbec, aby považoval sústavné umývanie zubov, naháňanie myši, česanie a ochranu pred slnkom, za šťastnú životnú náplň. A ešte aj po tom milovaní, ktoré jediné - zdá sa - robia spolu, nastáva v duši smútok. Takže tak. Ak máte chuť na starého dobrého Becketta a dokážete sa na nezmyselnosti nášho pozemského putovania schuti zasmiať, choďte do Divadla a.ha na Šťastné dni. Ak však máte náladu pod psa, život pre vás stráca zmysel a ďalší dôvod na ranné prebudenie nevidíte, choďte si radšej zabehať. Inak by sa mohlo stať, že po zhliadnutí majstra absurdnej drámy, vás pred divadlom budú čakať muži v bielych plášťoch.