V Pálffyho paláci čaruje Jozef Bubák

Pätnásť dlhých rokov trvala prestávka od poslednej výstavy Jozefa Bubáka vo viedenskom Pálffyho paláci. Jozef Bubák nezaháľal. Po pätnástich rokoch, takisto v Pálffyho paláci - tentoraz bratislavskom na Zámockej ulici - vystavuje 28 obrazov zjednotených pod názov Kresby.

Ak sa v prvej fáze svojej návštevy galérie len prejdete po miestnosti s očami sklopenými na názvy obrazov, vznikne báseň. Už len samotné pomenovania Bubákových diel v sebe skrývajú hĺbku hľadania a v jeho umeleckom poňatí aj nachádzania zmyslov aj nezmyslov života. Jozef Bubák hovorí rečou kresby - Niečo o tom, čo je v každom z nás, o našom Zrode aj Zániku, o našich túžbach (Každý po niečom túži) o Pohladení žien, Strome bolesti, Zjavení, Dotyku duší, aby sa na záver opýtal: Vieš vlastne čo hľadáš? Toľko asi Bubákove verbálne vyjadrenia. A teraz vzhliadnite vyššie, na obrazy.

Jozef Bubák dokonalým ťahom napĺňa zmysel slov a vedie svoje postavy na plátne, mužov a ženy, od ich embryonálneho vývoja, keď skrútené do klbka čakajú na prvý vdych sviežeho vzduchu, až po posledný vzdych na smrteľnej posteli. Bubákove obrazy sú príbehy životov mnohých ľudí vo figurálnych kompozíciách, ktoré vypovedajú o vyhnaní z raja, ale aj o svetle, ktoré sa dotýka našich duší. Akryl s názvom Každá z bytostí nesie vo svojom záhlaví temnotu, vo svojom náručí svetlo, je výbuchom farieb, ktoré v zeleno-žlto-červeno-fialových odtieňoch priam vytekajú z lona človeka, aby za ním, za jeho hlavou, vibrovali v temných elipsách. A niekde medzi týmito dvoma pólmi sa nachádza človek. Aj tak ho vidí Jozef Bubák. Pálffyho palác na Zámockej ulici je priam predurčený vystavovať Bubákove obrazy, vzdušnosťou a priestrannosťou im dáva možnosť dýchať, žiť a pôsobiť na diváka. Využite túto mágiu do 27.

novembra.