Erasmus 2: Priatelia dozreli a sú späť

Francúzsky režisér Cédric Klapisch je pravdepodobne muž, ktorý má okolo tridsať rokov. Dokonale totiž rozumie mladým mužom tesne po tridsiatke. Dokazuje to aj vo svojom najnovšom filme Erasmus 2 alebo Priatelia sú späť, voľnom pokračovaní úspešného filmu Erasmus alebo Priatelia po španielsky. Ak je Cédric Klapisch štyridsiatnik alebo nebodaj päťdesiatnik, klobúk dole pred jeho majstrovstvom a empatiou, schopnosťou vcítiť sa do pocitov tridsaťročného Xaviera.

Priatelia sa presťahovali. Ich domovom už nie je spoločný byt v Barcelone, žijú v Paríži, Londýne a v Petrohrade. Xavierovi (opäť Romain Duris) sa splnil sen a stáva sa spisovateľom. Či skôr píšucím autorom. Zisťuje totiž, že jedna vec je túžba písať zmysluplné a kvalitné texty a druhá vec živiť sa písaním, to znamená uspokojiť túžbu po dopyte. Tá totiž vôbec nesúzvučí s jeho umeleckými ambíciami. A tak Xavier píše príbehy z červenej knižnice, aj keď vie, že realita je celkom iná a stále hľadá ženu svojho života. Hlavným plusom režiséra Klapischa je, že nechá svojich hrdinov, aby slobodne tápali v mútnych vodách patrnerských vzťahov, až kým nedospejú k brehu, kde vyviera čistý prameň. Klapisch nechce, aby sa jeho hrdinovia trápili, alebo aby nebodaj trpeli, ale dovolí, aby boli ľudskými bytosťami v každom slova zmysle, so svojimi radosťami, ale aj neistotou a trápeniami. Povedané ústami Wendy (Kelly Reilly) „milujem ťa takého, aký si, aj s tvojimi chybami, neistotami, váhaním a potknutiami.“ A tak Xavier prechádza od ženy k žene, tie menia okrem make-upu aj farbu pleti, až kým definitívne nepochopí: Tá pravá nie je váš vysnívaný dlhonohý ideál, ale je to zrzka strednej výšky, štíhlej postavy, má mačacie oči - keď chce, je prirodzená, trošku pehatá, dobrá v posteli a má dobré srdce. Aj taký môže byť odkaz režiséra pre váhavých tridsiatnikov. Záver však necháva otvorený. Všetci aktéri sa totiž tešia na Priateľov 3. My tiež. Nabudúce by však tvorcovia mohli byť k sebe v strižni prísnejší. Film by zniesol o pol hodinu kratší čas premietania. To je jedna z mála výhrad ku Klapischovej komédii. Xavier je totiž muž slova a má zmysel pre skratku. Ruský klasik už veľmi dávno povedal, že toto umenie je základným predpokladom a každého človeka, ktorý vládne perom.