Aréna sa naliehavo pýta: Je Boh DJ?

Ak je svet skutočne v takom morálnom a mravnom marazme, ak v ňom naozaj absentuje schopnosť prijať bez výhrad slová „milujem ťa“ a všetci myslia len na to ako, kde, s kým (čím väčší počet, tým lepšie) súložiť na všetky možné spôsoby, tak, že aj jelene v ruji nám môžu len závidieť, ak otec zneužíva vlastného syna a núti ho jesť výkaly, ak úspech je len konto v banke a dvadsaťsedem psychoterapeutov nemá šancu dať dokopy psychiku mladého muža, ktorý vôbec netuší, kam patrí a čo vlastne chce... tak ... BOH JE DJ.

Taký je názov rovnomennej hry Falka Richtera, ktorú v premiére uviedlo Divadlo Aréna. A teraz mám prvýkrát v živote chuť ukončiť článok spravodajsky, informačne, lebo sa mi vôbec nechce písať o čom to je. Hádam vám stačí úvod. Hádam vám stačí, že samotní aktéri neodporúčajú vstup deťom do osemnásť rokov a to je v dobe, keď sa každé divadlo snaží predať vstupenku za každú cenu, hrdinský čin.

Herci (Lucia Hurajová v alternácii s Renátou Ryníkovou a Viktor Hurján) ponúkajú reality show v priamom prenose. Môžete sa ich dotknúť. Chce sa vám? Chce sa vám zapadnúť do hry bezútešnosti, beznádeje, bez budúcnosti? Aj im spočiatku robilo ťažkosti cítiť priamy kontakt diváka. Malé scény, a tú volilo Divadlo Aréna v tomto predstavení, dávajú možnosť divákovi dýchať na krk aktérom, čo pre mnohých hercov musí byť zaťažkávajúca skúška. Prejavilo sa to aj na prvej polovici premiérového predstavenia, ktoré spočiatku vyznievalo herecky rozpačito a neisto. To sa zmenilo vo chvíli, keď si herci na diváka zvykli. Rozohrali sa a predviedli bravúrny mix sploštených mediálnych hviezdičiek, bezduchosť bulvárnej žurnalistiky, tuposť rýchlokvasených moderátorských „osobností“ a najmä fakt, že veta „Chceš to dieťa alebo nie“, nenachádza odpoveď.

Aréna nechce ísť priamočiarou cestou. Nechce sa zaškatuľkovať a vložiť do „šuplíka“ s názvom „klasika“, „súčasnosť“ alebo nebodaj „menšinový žáner“. Na to je jej riaditeľ príliš rozhľadený a svetaznalý muž. A tak ponúka Aréna kúsok z celkom iného súdka. Ak na to máte žalúdok, vydržte. Hra Falka Richtera Boh je Dj stojí za to. A ak vám z toho všetkého bude zle, príďte. Mám konkrétne dôkazy, že BOH NIE JE DJ.