Dimitrij z Kazachstanu hlási: My zdes

Dokumentarista Jaroslav Vojtek o svojom filme My zdes hovorí, že je o odvahe žiť. O odvahe návratu, o hľadaní šťastia a nového domova v mene budúcnosti detí.

Rodina Krnáčovcov sa po 2. svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do kazašskej stepi. Tu prežili vyše štyridsať rokov. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa potomkovia vysťahovalcov rozhodli vrátiť na Slovensko, ktoré poznali len z rozprávania rodičov. Jedného zimného večera, presne 6. decembra na Mikuláša, zaklopali na dvere predsedu humanitárnej organizácie Človek v ohrození Andreja Bána a povedali dve slovká: My zdes!

Tým sa pre nich začala strastiplná púť Slovenskom a pre režiséra a spoluscenáristu Jaroslava Vojteka možnosť nakrútiť celovečerný dokument. Práve v ňom mal príležitosť zachytiť skutočnú realitu našej malej stredoeurópskej krajiny, v konfrontácii so skúsenosťami prisťahovalcov, ktorí nechcú nič viac a nič menej len poctivo a spokojne žiť. Pracovať, milovať, jesť, vzdelávať sa. Narazili však na neprekonateľné bariéry, ktoré ich v závere filmu donútia vrátiť sa späť do krajiny, kde muž dokáže svojou poctivou prácou zabezpečiť rodinu a kde sa nestretáva s predsudkami a predpojatosťou, ktorá rodinu u nás neobišla. „Nie sme ešte pripravení na ľudí, ktorí k nám prídu žiť a pracovať odkiaľsi zvonku, napriek tomu, že pôvodom sú jedni z nás - Slováci,“ hovorí v jednom z rozhovorov Jaroslav Vojtek a jedným dychom dodáva: „Dimitrij sem prišiel ako do vysnívanej krajiny. Myslel si, že ľudia tu chodia v bielych rukavičkách, že tu ani muchy nelietajú, lebo sme v Európe. Realita je však celkom iná. V tomto smere sme v Európe len formálne - myslením a uvažovaním sme stále pozadu.“

Podľa slov režiséra je pre neho človek vesmír a ľudský príbeh to najsilnejšie čo ho môže pri práci motivovať. „Fascinujú ma vzťahy, schopnosť obety, solidarita, láska nenávisť...“ Aj tieto atribúty medziľudských kontaktov a vzťahov môžete násjť v najnovšom celovečernom dokumente Jaroslava Vojteka My zdes. Ozvláštnené silnou empatiou režiséra, schopnosťou umeleckou formou podať divákovi silný príbeh a zároveň zdokumentovať dobu.