Štyri desaťročia Nade Rappensbergerovej

Už štyri desaťročia pôsobí na slovenskej výtvarnej scéne Naďa Rappensbergerová - Jankovičová, kunsthistorikmi nazývaná aj kráľovná slovenskej grafiky. Jej korunovácia sa uskutočnila počas vernisáže výstavy 70 litografií v Pálffyho paláci na Zámockej ulici.

Číslo 70 blahosklonne označuje manžel umelkyne Ján Jankovič za dvojnásobný vek svojej manželky. Výstava predstavuje 150 litografií z tvorby výtvarníčky, ktorá na slovenskej výtvarnej scéne v čoraz presnejších kontúrach rozpráva príbehy kreslené na kameň. Autorka sa po celý čas svojej tvorby pridŕža rozprávaniu dejov, ktoré vo svojej ženskej nehe a predstavivosti privádza do epickej dokonalosti.

Naďa Rappensbergerová nikdy nezostala sedieť doma. Navštevovala so svojimi Magdalénami (rovnomenný cyklus zo 60. rokov) putiky a zostávala s nimi sedieť do rána, kým posledný pripitý návštevník za sebou nezabuchol dvere. Potom si možno na chvíľu aj zdriemla, ale bol to len taký polospánok, pretože ju čakali ďalšie dámy, kráľovné a princezné, z Príbehov zo zámku (cyklus 90. rokov). Za hrubými múrmi svojich panstiev snívali sny o bezpečí, komforte a blahobyte, dúfajúc, že práve zámok im zaručí hojnosť šťastia, zdravia, lásky a radosti, bez ktorých si svoj život nevedeli vôbec predstaviť. Kto iný ako pltník v osamení noci, môže lepšie rozprávať o snoch krásnych princezien? Veď práve tá jeho mu práve nežne máva z okna, že tatko kráľ sa už vybral na poľovačku a vzduch je čistý. A tak Naďa Rappensbergerová technikou čiernobielej, škrabanej alebo farebnej litografie, odovzdáva svojim dielam kus zo seba. Zachádza dokonca tak ďaleko, že hrdinkám nielen z Príbehov nočných (cyklus z rokov 2002 až 2005), prepožičiava svoje vlastné oči, pohľad, ktorým sa pozerá na svet, komunikuje s okolím, pestuje vzťahy, miluje, či nenávidí, oddáva sa vášňam, či zostáva chladnou. Tým že takto riskuje, však umelkyňa o zrak neprichádza. Naopak. Jej videnie je skúsenosťou čoraz presnejšie, kontúry sú vyhranené, aj keď litografie zakaždým pôsobia ako splývajúci celok. Inak by to v príbehoch Nade Rappensbergerovej - Jankovičovej ani nebolo možné. Každý jej obraz je kniha, ktorú čítate do rána a až potom, oblažený slastnou únavou, na chvíľu zatvárate viečka. A keď ich odpočinutý otvoríte, čaká vás ďalšie prekvapenie.

V Pálffyho paláci na Zámockej ulici môžete sedemdesiat príbehov Nade Rappensbergerovej čítať až do 6. júna.