Sny s rukami od ropy Sebastiao Salgada

Jeho žena hovorí, že v dejinách neexistujú osamelé sny[BC] každý, kto sníva, vdychuje život ďalšiemu. A jedným dychom dodáva - „všetko, čo existuje má svoje medze, všetko - okrem snov. A tak sa ľudia prispôsobujú, odolávajú, veria a prežívajú.“

Brazílčan Sebastiao Salgado je podľa všetkého muž, ktorý počúva, čo jeho žena hovorí. A jej slová pretavuje do fotografickej podoby, spôsobom, na ktorom vidieť, že Boh talentom na tomto mužovi nešetril. Na fotografickej výstave Workers, ktorá začala svoju púť po slovenským mestách na bratislavskej Hlavnej železničnej stanici, Salgado paradoxne nesníva. Fotograf – dokumentarista pozná život aj z jeho tienistej, i keď nie temnej stránky. „Nepochádzam z bohatej ani chudobnej rodiny. Otec mal farmu, 700 hektárov, v Brazílii je to stredná, rodinná farma. Všetkých osem detí, mám sedem sestier, mohlo chodiť do školy, všetci sme mali možnosť študovať.“ Pri fotení ľudí, ktorí sa vo svojom živote stretli s najťažšími druhmi manuálnej práce, si aj tento fotograf obliekol staré montérky, nasadil prilbu a rukávy vyhrnul až po ramená. A vôbec nehľadel na to, že po kolená zapadne do zmesi hliny a roztekajúcej sa ropy, a že vôbec, ale vôbec už nemusí vstať, vyhrabať sa zo sietí rybárov na Sicílii, či opustiť povrchovú zlatú baňu v Serra Pelada v Brazílii. Riskoval a vyhral. Fotografie jeho robotníkov, ťažko manuálne pracujúcich ľudí z 25 krajín sveta, sú dokumentom času a doby, ktorá sa inak nazýva aj priemyselná revolúcia. V tmavých, drinou poznačených tvárach ľudí, svietia len dve jasné znamenia nádeje a viery v sny: oči. A keď sa vám robotníci na fotografiách otočia chrbtom, nevidíte ani siluetu ich postáv, pretože temer splývajú s oceľovými súpravami, ktoré používajú pri ropných vrtoch. Tu nadobúda jasné kontúry aj banálne slovné spojenie – muži z ocele.

Kurátorkou výstavy Woorkers je Lelia Wanick Salgado. Výstavu inštalovali spôsobom, ktorý umožní, aby ju videlo čo najviac divákov na Slovensku - do vlaku. Do Bratislavy sa Workers ešte vrátia. Od 26. do 30. októbra bude výstavný vlak stáť na železničnej stanici v Petržalke a od 31.10. do 6.11. opäť na Hlavnej stanici - v Múzeu dopravy. Nastúpte! Salgadovi robotníci stoja za to.