Zita Furková je stále v pohybe vo „svojom“ Divadle Astorka Korzo ‘90
Zita furková je stále v pohybe vo „svojom“ divadle astorka korzo ‘90 - furkova_armagedon
Zita Furková, skvelá divadelná, filmová a televízna herečka, v súčasnosti členka Divadla Astorka Korzo ‘90, oslávila 6. marca významné životné jubileum – krásnych 75 rokov. Vo svojej profesionálnej kariére vytvorila vyše sto divadelných, filmových a televíznych postáv a ako majiteľka dabingových štúdií Atiz a Artefakt a videoštúdia Artkrea sa výrazne podpísala aj pod slovenský dabing.
Rodáčka z Hradišťa pod Vrátnom v okrese Senica po absolvovaní Vysokej školy múzických umení v roku 1962 zakotvila na dva roky v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Ďalšie sezóny strávila v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
Prelomom v hereckej kariére Zity Furkovej bolo pôsobenie v bratislavskom Divadle na korze. Vzniklo počas politického odmäku v roku 1968. Hoci mu režim nadelil len necelé tri roky života a jeho činoherný súbor vyprodukoval „len“ osem hier, stále sa o ňom učí, píšu sa o ňom články i vedecké štúdie a divadlo tak trochu žije aspoň v názve Divadla Astorka Korzo ‘90.
Svojimi postavami v Divadle na korze sa Zita Furková natrvalo zapísala do dejín slovenského divadla. „Robiť divadlo inak, prinášať pravdu a vnášať autenticitu do charakterov, nebáť sa nového“ sa stalo jej krédom aj v čase, keď už divadlo neexistovalo. Po jeho zrušení sa stala na dlhé roky členkou činoherného súboru Novej scény.
Účinkovala v desiatkach inscenácií hier svetovej klasicky i súčasnej drámy pod vedením najvýznamnejších slovenských divadelných režisérov. Medzi nezabudnuteľné patria jej postavy v divadelných inscenáciách Višňový sad, Mŕtve duše či Tartuffe v 80. rokoch 20. storočia pod režijným vedením Vladimíra Strniska, ktoré vytvoril ešte v Štúdiu Novej scény a ktoré sa „presťahovali“ aj do vznikajúceho Divadla Korzo ‘90 (Mŕtve duše, Tartuffe).
Vďaka jej nápadu a činorodosti vzniklo po roku 1989 nové Divadlo Korzo ‘90 od roku 1993 Divadlo Astorka Korzo ‘90. Od leta 1990 je členkou jeho hereckého súboru. Aj v tomto svojom domovskom divadle už vyše 25 rokov vytvára výrazné charakterové i tragikomické postavy v divadelných inscenáciách hier svetovej klasiky i súčasnej drámy.
Svojsky nenapodobiteľne prepája psychologickú vierohodnosť charakteru s groteskným nadhľadom, ktorý často ústi až do zobrazenia absurdity našej reality.
Osobitým a pre slovenské divadlo mimoriadne významným činom bola jej idea osloviť slovenských spisovateľov, aby písali pre divadlo.
Takto vznikli dve divadelné hry Rudolfa Slobodu – Armagedon na Grbe a Macocha. Podobne o dve desaťročia neskôr napísal dve nové pôvodné hry Peter Pavlac Červená princezná a Einsteinova žena.
Zita Furková sa venovala aj réžii. V divadle uviedla Lorcov Dom Bernardy Alby a pre kiná adaptáciu prózy Rudolfa Slobodu Jesenná, zato silná láska.
(yb)
Foto: Matúš Oľha