Evanjelická nemocnica na Partizánskej ulici má 100 rokov

Evanjelická nemocnica na partizánskej ulici má 100 rokov - evanjelicka_nemocnica1

V sobotu 3. mája 2014 uplynulo 100 rokov od posvätenia a začiatku užívania budovy Evanjelickej nemocnice v Prešporku. Budova slúžila od začiatku ako nemocnica, sirotinec a domov diakonís – žien, ktoré zasvätili svoj život starostlivosti o chorých a starých. V súčasnosti je v budove Evanjelický dom starostlivosti, vlastníkmi sú Evanjelické cirkevné zbory Bratislava - Dúbravka a Bratislava - Legionárska.

Počas protireformácie, resp. rekatolizácie bol pre evanjelikov v Prešporku mestský špitál takmer neprístupný – hoci väčšinu lekárov tvorili evanjelici. Evanjelickým kňazom bola návšteva chorých prísne zakázaná. Evanjelici začali uvažovať o vlastnej nemocnici. V roku 1807 ju zriadili v zadnej časti budovy konventu na Panenskej ulici. Obytný dom nestačil a novou nemocnicou sa stal od roku 1827 iný dom v tejto časti mesta. Úvahy o novej nemocnici dostali reálnu podobu, keď v roku 1840 Samuel Andrej Rojko zriadil základinu pre nemocnicu, testamentárne odkázal celý svoj majetok na tento účel. Od počiatku 20. storočia prešporskí evanjelici diskutovali o finančných nákladoch a v roku 1906 chceli položiť základný kameň. Finančné možnosti pre stavbu nového Diakoniského domu a nemocnice boli priaznivé až v rokoch 1912 až 1914. Budovu stavali rok a pol, posviacka bola len tri mesiace pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Nemocnicu postavili podľa projektov viedenského architekta Júliusa Schmidta. Na Palisádach pri Evanjelickom cintoríne postavil budovu moderných, veľkých foriem a na pôdoryse tvaru U sformoval budovu pre oddelené funkcie – do Bradlianskej ulici umiestnil diakoniský domov s kaplnkou (Diakonissen Mutterhaus), nemocnica bola v hlavnej budove na Palisádach a na Partizánskej ulici umiestnil sirotinec. Moderný výraz dosiahol nielen monumentalitou tvarov budovy, ktoré sú odvodené z románskeho slohu, ale i valcom schodišťa, pohľadovou tehlou v kombinácii s kamennými detailmi. Schmidt postavil objekt nielen výborne fungujúci, ale nezaprel v sebe ani nápaditého architekta. Architektonický koncept tejto kvalitnej stavby s trvácnymi tehlovými povrchmi ju zaradil medzi pozoruhodné diela nastupujúcej moderny. K výtvarnému účinku budovy prispela spolupráca s prešporským sochárom Alojzom Riegelem, ktorého reliéfy nad portálmi hovoria o samaritánskej službe chorým a nevládnym a výchove sirôt.

Po zmene režimu bola budova znárodnená – s celým medicínskym vybavením, ba aj s lekármi a sestrami prešla pod správu štátu. Kvalitná medicínska starostlivosť našťastie pokračovala. Jej slávu neskôr šírili mnohí ďalší lekári, napríklad kardiológ MUDr. Karol Šiška či internista MUDr. Vladimír Haviar boli celoslovenskými, ba medzinárodnými pojmami. Prvú transplantáciu srdca (v strednej Európe) tu urobil MUDr. Ladislav Kužela 9. júla 1968.

Budova pred desiatimi rokmi prešla zásadnou revitalizáciou pričom dnes plnohodnotne slúži svojmu účelu. V budove sídli mnoho firiem, neziskových organizácii, ambulancií a zdravotníckych zariadení vrátane domova sociálnych služieb, ktorý prevádzkuje Stredisko evanjelickej diakonia Bratislava. Spoluvlastníkmi budovy bývalej Evanjelickej nemocnice sú Evanjelické cirkevné zbory Bratislava - Dúbravka a Bratislava - Legionárska. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a významne dopĺňa architektonicky obraz Starého Mesta v Bratislave.

V súvislosti s okrúhlym výročím pripravujú cirkevné zbory v tomto roku viacero podujatí. Pôjde o odborný seminár zameraný na prierez 100-ročnej histórie budovy, otvorenie tematickej galérie fotografií, zbierku starých fotografií, článkov resp. príbehov. Uskutočnia sa tiež slávnostné služby Božie k tomuto výročiu ako aj ďalšie podujatia.

Bratislavské noviny o tom informoval Martin Šefranko, predsedajúci zborový farár cirkevného zboru Bratislava - Legionárska.

(banoviny)