Pred 135 rokmi sa v Prešporku narodil sochár Alojz Rigele
Pred 135 rokmi sa v prešporku narodil sochár alojz rigele - rigele_alojz1
Jednou z vedúcich sochárskych osobností na Slovensku v prvej polovici 20. storočia bol prešporský rodák, absolvent viedenskej Akadémie výtvarných umení, predstaviteľ secesie Alojz Rigele. V sobotu 8. februára uplynie od jeho narodenia 135 rokov.
Raná tvorba Alojza Rigeleho bola ovplyvnená secesiou (Busta dievčaťa, Dvojprotrét dievčat). Za jeho pobytu v Ríme vznikla pod vplyvom štúdia ranorenesančnej talianskej plastiky definitívna podoba náhrobníka Petra Pázmáňa a reliéfu kráľovnej Alžbety. Po návrate do Prešporka sa zúčastňoval takmer na všetkých miestnych výstavách a prijímal množstvo najrozličnejších objednávok: pomníky padlých, náhrobníky, cirkevné objednávky, záhradné plastiky, čo podmienilo nevyrovnanosť jeho tvorby.
Narodil sa 8. februára 1879 v Prešporku (dnes Bratislava). Jeho sochársky talent sa prejavil už na ľudovej škole, voskové kópie sochárskych diel Alojza Rigeleho vystavili u prešporského kníhkupca Karola Stampfela. Do tajov sochárskeho remesla ho vo svojej dielni zaúčal sochár Adolf Messmer. Ako jeho učeň vzbudil pozornosť modelom pamätníka Ľudovíta Kossutha na výstave učňov v priemysle v roku 1896.
Rigele študoval v rokoch 1901-1908 na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde získal rad ocenení. Víťazstvo v konkurze na náhrobník Petra Pázmáňa pre Dóm sv. Martina v Prešporku mu prinieslo ocenenie v podobe dvojročného študijného pobytu v Taliansku. V roku 1911 sa natrvalo usadil v Prešporku.
K najlepším dielam Rigeleho patria komorné a figurálne plastiky. Je autorom série portrétnych plakiet, búst, pomníkov. Vytvoril napríklad pomník padlým v 1. svetovej vojne na ulici Francúzskych partizánov aj súsošie Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí (obe diela sú v Bratislave). Okrem práce s kameňom sa venoval aj nástennej maľbe, o čom sa možno presvedčiť v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Prešporku. Mnohé jeho diela sú poznačené klasicizmom 19. storočia.
Alojz Rigele, člen spolku Pressburger Kunstverein a neskôr Umeleckého spolku v Bratislave, zo svojej tvorby nikdy nezbohatol, nevlastnil nijaký honosný ateliér. Jeho diela zdobia ulice, cintoríny a parky nielen v Bratislave, ale aj v desiatkach miest a obcí na Slovensku, tiež v Maďarsku a Rakúsku. V rokoch 1903–1907 Rigeleho ocenili striebornou Lengerovou medailou, Gundelovou cenou, Neulingovou cenou za akt, Harkányiho cenou za súsošie Návrat strateného syna.
Napriek ponukám profesorského miesta na vysokých školách v Budapešti a v Prahe ostal Alojz Rigele do smrti verný svojmu rodnému mestu Bratislave, v ktorom zomrel 14. februára 1940 vo veku 61 rokov a je v ňom na Ondrejskom cintoríne aj pochovaný.
(TASR)