Vajnorská dychovka by mala prežiť 150. výročie vzniku

Vajnorská dychová hudba existuje od roku 1866. V uplynulých takmer 150 rokoch v histórii bratislavskej mestskej časti Vajnory v oblasti kultúry dominovala. Jej počiatky z druhej polovice 19. storočia sa začali písať v čase, keď prišiel do Vajnôr učiteľ a organista Václav Kubišta.

V srdciach svojich žiakov zapálil záujem o dychovku. No nielen u žiakov, ale aj u rodičov, starých rodičov, ktorí sa v tom období vrátili z vojenskej služby ako dychovkári a podporili u mladých záujem o dychovú hudbu. Dychovka vo Vajnoroch účinkuje dodnes, hoci jej popularita najmä u mladšej generácie značne poklesla.

Vajnoranka hrávala na svadbách, pohreboch a domácich zábavách. Neskôr pribudol o vajnorskú dychovku záujem v okolí a začala hrávať na hodoch, oberačkových slávnostiach, dožinkách, až sa svojou kvalitou prepracovala na nahrávanie v rozhlase či televízii. Prišli prehliadky a súťaže dychových hudieb. S kvalitou sa dostavili víťazstvá, a tým aj pozvania na zahraničné účinkovania.

Kvalita hudby stúpala a z pôvodne mladých a neskúsených muzikantov sa stávali sólisti, kapelníci, učitelia hudby a vedúci súborov. „To všetko vo Vajnoroch bolo, i keď duch tejto ušľachtilej činnosti ešte celkom nezanikol. Prosíme, žiadame a apelujeme predovšetkým na rodičov, starých rodičov, učiteľov v školách i na miestnu samosprávu, aby vplývali na našich mladších obyvateľov a utvrdzovali ich v podvedomí, že vajnorská dychová hudba tvorí súčasť našej histórie i kultúrnych tradícií, aby v nich vyvolali záujem o hru na dychové nástroje. Chcem veriť, že keď si o štyri roky pripomenieme 150. výročie vajnorskej dychovej hudby, nebude to už len spomienka na minulosť," uviedol bývalý kapelník Vajnoranky Titus Pilný, ktorý spolu s kronikárom obce Vojtechom Grebečim patria k protagonistom úsilia o oživenie záujmu o dychovú hudbu vo Vajnoroch.

(TASR)