Kresťania začínajú sláviť Narodenie Ježiša Krista

Asi dve miliardy kresťanov vo svete začínajú dnes sláviť Vianoce. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba, oblátky s medom a iné typické jedlá, symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať aj celý nasledujúci rok.

Katolíci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. december). Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich koledy a vianočné piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach v Bratislave, ale aj v iných oblastiach Slovenska sa konajú aj tzv. skoršie polnočné omše, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené vianočné stromčeky.

V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi 24. decembra veľké povečerie a liturgia takisto vo večerných hodinách.

V evanjelických chrámoch sa dnes popoludní a podvečer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v chrámoch Reformovanej kresťanskej cirkvi a iných kresťanských kostoloch.

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň až 6. januára a Narodenie Ježiša Krista 7. januára.

Symbolom Vianoc sú pre katolíkov jasličky a betlehemy

Jasličky a scéna betlehema sú pre katolíckych veriacich významným symbolom obdobia Vianoc až do sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý sa slávi 6. januára. Betlehemy s jasličkami, postavami Svätej rodiny - Ježiška, Márie a Jozefa, troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli malému Ježišovi pokloniť a priniesli mu dary, anjelov, pastierov i rôznych zvierat, dotvárajú v tomto období atmosféru v kostoloch i domácnostiach. Pri betlehemoch v kostoloch sa aj v súčasnosti konajú počas sviatkov jasličkové pobožnosti i trojkráľové scénky približujúce deťom a mládeži udalosti v Betleheme pred viac ako 2000 rokmi.

Tradícia jasličiek a betlehemov je prastará. Vo Svätom písme sa jasle spomínajú v súvislosti s narodením Ježiša. Podľa niektorých prameňov v roku 354 priniesli jasličky z Betlehema do Ríma a pápež Libérius ich slávnostne posvätil v Kostole Santa Maria Maggiore. Jasličky a neskôr betlehemy s mnohými postavami, ako symbol Narodenia Ježiša Krista, majú dávnu tradíciu nielen v Taliansku, ale i v Španielsku, Nemecku a iných európskych krajinách. Rozširovali sa najmä v 17. a 18. storočí, ľudia ich vyrezávali a zostavovali z rôznych materiálov.

Na Slovensku došlo k veľkému rozmachu tvorby betlehemov od konca 18. storočia. Najrozšírenejším materiálom, z ktorého ich ľudia zhotovovali, bolo drevo. Známe sú aj betlehemy maľované na skle, vyrobené z papiera, keramiky, šúpolia, cesta, vosku, sadry a iných materiálov. U nás sú tiež známe betlehemy, ktoré vyrábali v okolí banských miest, najmä Banskej Štiavnice. Tradíciu majú aj prenosné betlehemy, s ktorými v minulosti predvádzali betlehemské hry. Mnohé krásne betlehemy ľudových majstrov z rôznych oblastí Slovenska sa nachádzajú v múzeách. Betlehemy z najrozličnejších materiálov a rôznych veľkostí vyrábajú ľudoví majstri na Slovensku aj v súčasnosti.
 

Stromček sa najskôr zdobil medovníčkami a orieškami

Najkrajším a neodmysliteľným symbolom Vianoc je vyzdobený vianočný stromček. Nevie sa presne, v ktorej krajine vo svete si kresťania na Vianoce prvýkrát skrášlili svoje príbytky ozdobenou drevinou, no historici poznajú zrodenie vianočného stromčeka v Európe.

Tak, ako ho poznáme dnes, objavil sa prvý vianočný stromček pred 400 rokmi u kresťanov v Nemecku, ktorí začali aj s jeho zdobením. Najskôr to boli jednoduché ozdoby z dreva, slamy, šúpolia a papiera, neskôr prizdobovali stromček vianočným pečivom, medovníčkami, najkrajšími jabĺčkami a orechmi a sušenými slivkami zabalenými v pestrofarebných papierikoch.

Pre odpoveď na otázku, prečo práve stromček, siahli bádatelia ešte hlbšie do histórie. Z raných čias kresťanstva, keď si nová viera hľadala miesto v srdciach a mysliach pohanov, pochádza legenda o obetnej slávnosti. Starí keltskí kňazi, druidovia, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti bol prítomný aj kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Pripomenul, že narodenie Ježiša je najvzácnejší dar Božského otca všetkým ľuďom na zemi. Svedectvo oddaného misionára presvedčilo druidov a mladíkovi darovali život. Potom vyťali strom, v ktorom podľa ich viery dobrý boh prebýval, preniesli ho do osady a spoločne pri ňom oslávili Boží dar, narodenie Ježiša v Betleheme. 

Magické obrady priniesli úrodu a šťastie v rodine

Dni Vianoc sprevádzali na starej dedine rozmanité tradície a obyčaje. Ľudia verili v čarovnú moc Štedrého dňa, ktorý bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky.

Celá rodina vstávala skoro ráno, aby stihla splniť povinnosti magického dňa. Zavčas rána gazda obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do papúľ kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v rukách. Za ním gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.

Výlučne rodinnou záležitosťou bola štedrá večera, ktorej predchádzalo niekoľko tradičných zvykov. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviece. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude na rok pri štedrovečernom stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvoril gazda prípitkom a pohárikom páleného, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové cestenice, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.

(TASR)