R. Prekop predstavuje svoju dlhoročnú tvorbu

Výber z dlhoročného cyklu Reálovky fotografa Ruda Prekopa je na výstave v Stredoeurópskom dome fotografie (SEDF) v Bratislave.

"Reálovky je súbor fotografií, ktoré podľa autora vznikajú v teritóriu medzi Prahou a Košicami od roku 1989 až do súčasnosti," na stredajšej (6.7.) vernisáži povedala kurátorka výstavy Bohunka Koklesová. 

Čiernobiele fotografie sú voľne skladané podľa vizuálnej príbuznosti alebo typu krajiny, ktorá je často periférna, neatraktívna, osamelá. Takmer 30 letných záberov spestruje v druhej miestnosti SEDF 19 zasnežených pohľadov do prírodných zákutí. Pre všetky je typická tzv. nenápadná situácia postavená na banálnosti, všednosti a obyčajnosti.

"To, čo si väčšina z nás nevšimne alebo nevníma, sa stáva centrom záujmu autora. V takto koncipovanom prístupe môžeme nachádzať východiská v surrealizme, ale podľa mňa sú silnejšie konotácie jednotlivých fotografií na land-art, minimalizmus, koncept," dodala Koklesová.

Atmosférická premena krajiny alebo nepatrná zmena snímaného prostredia ukázaná na dvoch záberoch toho istého je ďalším možným prístupom autora. Nenápadná situácia je tak uplatniteľná nielen v prípade atmosférických premien krajiny, ale i v nachádzaní zátiší, ktoré autor voľne koncipuje a nazýva šedou scénou. Autorom nachádzané zátišia banálnych predmetov, často odpadových stavebných materiálov, navodzujú atmosféru drobných skulpturálnych celkov. Je to poloha, ktorú je možné charakterizovať slovným spojením "všetko a nič", čo je jedna zo súčasných tendencií vo fotografii.

Košický rodák (1959) Prekop je v dejinách slovenskej fotografie známy ako autor inscenovanej tvorby, ktorej sa venuje od 80. rokov 20. storočia. Podľa Koklesovej patrí k predstaviteľom tzv. Slovenskej novej vlny, ktorá zásadným spôsobom vytesnila silnú tradíciu československej dokumentárnej fotografie a v duchu nastávajúcej postmoderny sa oddala inscenovaniu fiktívnych svetov plných mýtov, hier a tajuplných posolstiev. Inscenovaná fotografia je v jeho tvorbe kontinuálne prítomná, málokto však vie, že protipólom konštruovaných scén je jeho menej nápadná tvorba fotografií realizovaných priamo a bezprostredne. Táto dvojkoľajnosť tvorby má paradoxne svoje protiklady i podobnosti. Inklinácia k dlhej sústredenej práci na scéne má podobné mentálne východiská ako jeho "pomalý a tichý" pohľad po krajine.

(TASR)