Španielsku klasickú drámu uvádza Arteatro

Španielsku klasickú drámu uvádza divadlo arteatro - Dongarcia1

Dom Bernardy Alby je jedna u najúspešnejších divadelných hier španielskeho autora Federica del Sagrado Corazón de Jesús Garcia Lorcu. Na svojej scéne ju uvádza divadlo Arteatro, ktoré sídli na Bielej ulici.

Federico Garcia Lorca bol v detstve zdravotne ťažkopádny, štvorročný ešte nevedel chodiť. Múzy mu to však vynahradili na talente, veľmi skoro čítal diela Victora Huga či Cervantesa. Po matke zdedil aj hudobný talent a v jeho umeleckom živote sa mihli alebo pretrvali veľké mená európskeho umeleckého života, spomeňme Salvádora Dalího.

Lorca umrel mladý, ako 38-ročný bol popravený v španielskej občianskej vojne. Celý život bojoval s depresiami, ktoré sa zhoršovali nielen kvôli potláčaniu homosexuálnej orientácie, ale aj pre množstvo práce a neustálu kritiku. Dom Bernardy Alby je dráma, ktorá v sebe zahŕňa celú škálu spoločenských a rodinných tradícií ničiacich život piatich dcér, ktoré väzní matka - vdova, vo svojom dome. Mladé dievčatá, z ktorých najstaršia už vstúpila do stredného veku, potláčajú akékoľvek prejavy svojej prirodzenosti, aby vyhoveli matke. Tá, ktorá sa vzprieči, v závere hry umiera.

Správy o obludnosti väznených mladých ľudí či dievčat, často v ranom veku, nájdeme aj dnes nielen v bulvárnej tlači. V Lorcovom poňatí sa stretávajú atribúty spoločenskej aj rodinnej tyranie, dom Bernardy Alby je skutočne zastretý šerom, všade vládne čierna farba a dôvodom nie je len otcov pohreb.

Zelenú si dovolí na seba navliecť len nešťastná Adela, ktorá si siaha na život, keď sa dozvie o milencovom prenasledovaní a následnom úteku. V réžii Tomáša Roháča pripravili v divadle Arteatro dramatickú hru plnú emócií a citových zvratov, analýzu nielen deštruktívnych rodinných vzťahov, ale aj zatvrdilosti spoločenských noriem. Cesta cez ne je nepriechodná, snaha uvidieť svetlo sveta márna, myšlienka opustiť matkino väznenie beznádejná.

V divadle Arteatro uvidíte Lorcu v pravom ponímaní plného mystiky, poetiky, ale aj holej skutočnosti. Dramaturgia Martin Ondriska, scéna: Tom Ciller, kostýmy Simona Vachálková, hudba Marek Piaček, choreografia Elena Lindtnerová. Hrajú Mária Kráľovičová, Judita Hansman, Eva Matejková, Lenka Barilíková, Elena Kolek-Spaskov, Katarína Šafaříková, Ivana Kubačková, Saša Sarvašová.

Dáša Šebanová
FOTO - Adam Sarvaš