Maľba na sklo V. Benáčkovej v Galérii ÚĽUV

V pôvabných dielach Valérie Z. Benáčkovej, inšpirovaných nielen slovenským folklórom, nájdete cestu do tajov lásky, prírody, ale aj nezmieriteľných protikladov. To všetko je vyjadrené s nehou, porozumením a silným citom pre umenie. V Galérii ÚĽUV na Obchodnej ulici 64 na výstave s názvom Pocta Valérii Z. Benáčkovej.

Táto pocta sa skladá ani nie tak autorke diel, maliarke a talentovanej umelkyni, ale divákovi, ktorý sa prechádza pomedzi jej diela, maľby na skle. Citlivá výtvarníčka sa prihovára svojmu vnímateľovi slovami pretransformovanými do maľby. Sú to slová jemné, šteklivé, povzbudzujúce, vtipné a láskavé. Pohladia dušu i oči. Rozosmejú aj pobavia. Z fotografie a vnímavých očí Valérie Benáčkovej možno už prečítať životnú skúsenosť.

Tá bola veľmi pravdepodobne niekedy aj ťažká a tvrdá, nezvládnuteľná, maliarka však zostala nežnou. Pohybuje sa vo svojom priestore so štetcom pokrytým morom farieb, ktoré nie je vždy belasé. Má všetky odtiene farebného motýľa, ktorý lieta nad krajinou, kde sa ľudia milujú i nenávidia, navštevujú aj ohovárajú, pestujú športy, dodržiavajú tradície a modlia sa k Všemohúcemu, prosiac o dobročinnosť. Valéria Benáčková je poetka maľby. Sama recituje svoju báseň, ktorou sa prihovára návštevníkom a recituje precízne, s dôrazom na každé slovo, hlboko a precítene.

Jej slová zaznievajú ešte dlho po tom, ako opustíte výstavnú sieň a poetika jej obrazov vás prenasleduje i pred spaním, keď chcete myslieť na pekné veci. Bolo by naozaj krásne, keby sa jej obrazy mohli aj snívať. Bol by to farebný sen o jari, lete i o zime, Noemovej arche, speve vtáčikov, narodení dieťaťa, stretnutí s blízkymi a nad týmto snom by sa vznášal bielozubý úsmev, ktorým vtláča Benáčková pečať všetkým svojim postavičkám.

Maľba na sklo je prvoradým umeleckým záujmom maliarky a ako prvá žena v druhej polovici 20. storočia otvorila túto dovtedy zatvorenú komnatu starej techniky sklomaľby. Tomuto druhu umenia sa venuje dlho a vytrvalo. Nasledovala svojho manžela a jej životná cesta viedla do Prahy, kde zostala aj po ovdovení. Jej maľby s rôznorodými témami od náboženských, vidieckych, cez jánošíkovské, milostné, prírodné až po rozprávkové však zasahujú kolorit každého regiónu. Uplatnia sa v Prahe aj v Bratislave, nepochybujem, že by dojali i honosný New York. Tam až siaha majsterkina neha, ženskosť a profesionalita. Výstava v Galérii ÚĽUV je do 11. septembra 2010.

Dáša Šebanová