PKO je podľa pamiatkarov iba „torzom torza“

Podrobnejšie dôvody, prečo Pamiatkový úrad SR nezačne správne konanie o vyhlásení PKO za kultúrnu pamiatku sa do médií takmer nedostali. Občianski aktivisti tak po dvoch rokoch opäť nepochodili so svojou žiadosťou.

Začiatkom tohto roka požiadal Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Pamiatkový úrad SR, aby sa PKO stal kultúrnou pamiatkou. Ochranári dali podnet v tejto veci už pred dvoma rokmi.
Pamiatkový úrad vtedy vyslovil názor, že „budovy PKO, bez ohľadu na to, či sú národnou kultúrnou pamiatkou alebo nie, majú svoje hodnoty v prvom rade pre Bratislavu, a to predovšetkým hodnotu kultúrno-spoločenskú ako dokument doby a hodnotu emotívno-spomienkovú pre niektoré generácie obyvateľov“. Preto vraj PÚ SR oslovil magistrát, aby objekty zaradil do zoznamu pamätihodností mesta. Podnet údajne zostal bez ohlasu mesta aj Starého Mesta.

Z právneho hľadiska je podľa pamiatkového úradu potrebné brať do úvahy aj to, že stavebný úrad Staré Mesto vydal na objekty PKO tzv. búracie povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Z odborného hľadiska úrad tvrdí, že „názor na architektonické hodnoty objektov PKO nie je jednoznačný ani v odbornej obci špecialistov na architektúru“.

Architektonický a archívny výskum potvrdil podľa Pamiatkového úradu SR správnosť doterajšieho postupu a ukázal, že „pamiatkové hodnoty PKO nie sú dostačujúce na to, aby vo vzťahu so všetkými súvisiacimi skutočnosťami viedli k vyhláseniu areálu za národnú kultúrnu pamiatku“.

Úrad pripomína, že zmena využitia PKO v rokoch 1954 - 1957 priniesla také zmeny, po ktorých sa z pôvodných veľtržných pavilónov zachoval iba základný architektonický koncept, hmotová zostava objektov a iba čiastočne exteriérový výraz. „Prestavba v duchu socialistického realizmu a propagácie komunistického režimu však zostala takisto iba torzom plánov, ktoré predpokladali vytvoriť PKO ako rekreačný a kultúrny komplex po sovietskom vzore, rozkladajúci sa na obrovskej ploche zahŕňajúcej nielen dunajské nábrežie až po Botanickú záhradu, ale aj Mlynskú dolinu, Horský park a Bubnovku,“ uvádza úrad. Ako dodal, dnešný stav PKO je dôsledkom úpadku areálu v 90. rokoch 20. storočia. „V konečnom dôsledku je teda terajšie PKO iba torzom torza,“ uvádza Pamiatkový úrad SR v odpovedi na snahu vyhlásiť PKO za národnú kultúrnu pamiatku.

(rob)