F. Kovár: V Bratislave sme mali úžasný priestor

Rodený Bratislavčan, herec, člen Činohry SND, František KOVÁR prežil svoje detstvo v Starom Meste. I keď už tridsať rokov žije v Lamači, stále rád spomína na chvíle strávené v lokalite, kde nebola núdza o krásne priestory na chlapčenské hry.

- Býval som v Starom Meste na ulici, ktorá sa kedysi nazývala Mýtna 33, dnes je to Tabaková. Tu som sa narodil a vyrastal až do čias, keď som odišiel do Nitrianskeho krajového divadla. Rodičia sa po mojom odchode presťahovali na Povraznícku. Všetky spomienky, ktoré sa spájajú s mojím detstvom sú milé. Väčšina z nás, ktorí už máme niekoľko rôčkov za sebou, si dobu detstva idealizuje. Mali sme úžasný priestor na hry. Športovali sme, hrávali futbal... Vyrastali sme na dvore, kde sa stretávali staršie aj mladšie ročníky. Našimi partnermi boli chlapci aj o šesť rokov starší. Dnes už fenomén „dvor“ neexistuje, čo je škoda. Neexistovali autá, nehrozilo nám žiadne nebezpečenstvo, stačilo, aby si jedna mama dala na chodník stoličku a dávala na nás pozor. Neboli drogy, jedinou hrozbou pre nás bola cigareta, ktorú sme potiahli doma. Platili medzi nami pravidlá, ktoré sme dôsledne dodržiavali, ak niekto niečo povedal, tak to platilo. Keby to tak nebolo, ostatní by hriešnika odsúdili. Neviem, či to ešte existuje. Dnes rodičia nahrádzajú atmosféru dvorov tým, že vozia deti na záujmové krúžky.

Ako vyzerala stará Bratislava vašich detských čias?

- Zažil som ešte poštové vozy s nástupnými schodíkmi v zadnej časti, pohonič mal dva biče. Jeden na nás a druhý na kone. Keď vedel, že vzadu na voze sú deti, jeho bič presiahol celý voz, vedel presne, ako nás má trafiť a aby ušetril sily koňom, odháňal nás preč. V Starom Meste som zažil aj motocyklové preteky, na miestach, kde dnes stoja domy boli sady, záhrady. Rástli tu marhule, mali sme kopec ovocia a zeleniny. Bratislava vyzerala celkom inak.

Na Vazovovej ulici, v blízkosti vášho bydliska, bolo kedysi kúpalisko, tu ste sa stretli prvýkrát aj s divadlom.

- Dnes je kúsok odtiaľ reštaurácia Galileo. Kúpalisko bolo vo dvore pri vchode do Slovenskej vysokej školy technickej. Bolo malé a pravdepodobne kvôli škole ho zrušili. Prvýkrát som tam videl naživo bábkové divadlo, ex post som sa dozvedel, že patrilo rodine Anderleovcov. Urobilo na mňa obrovský dojem. Vydrankal som od rodičov 50 halierov okrem vstupu do bazéna a stálo to za to. Na Björnsonovej ulici bola Četka, vojenská záhrada, kde bolo basketbalové ihrisko aj miesto na hry. Chodil tam aj Puco - Ján Mistrík a kopec našich kamarátov.

Oslovuje vás aj súčasná Bratislava?

- V hlavnom meste je dnes niekoľko centier, ktoré určujú jeho život. Petržalka, ktorá už roky existuje v dnešnej podobe, staré centrum a množstvo satelitných sídlisk. Bratislava je na úpätí Karpát, zasahuje Raču, Krasňany, blízko je Svätý Jur, medzi jednotlivými časťami je však obrovská vzdialenosť, čo sa týka dopravy, ťažko zvládnuteľná. Neviem si preto predstaviť ani budúcnosť tohto riešenia, keďže väčšina rodín má dnes jedno-dve autá.

V Lamači žijete už viac ako tridsať rokov, vyhovuje vám táto lokalita?

- Odkedy máme tunel Sitina, život v tejto lokalite sa stal, čo sa týka dopravy, pohodlnejším. Lamač má veľa zelene, uvidíme, čo sa stane, keď pribudne Lamačská brána, ktorá prinesie nové obchody a nákupné centrá. Aj táto oblasť sa začína zahusťovať. Doprava je dnes pre človeka limitujúcim faktorom. Bratislave určite chýba metro, ktoré by pospájalo niekoľko mestských uzlov, kam by sa dalo dostať bez auta.

Divadelná Bratislava vašej mladosti bola asi tiež odlišná od tej súčasnej.

- Na Novej scéne hrali počas môjho detstva rozprávky. V Pionierskom paláci sme vyrastali, bolo tu divadielko a Divadlo P. O. Hviezdoslava tvorilo vrchol kvality divadelného umenia na Slovensku. Bábkové divadlo tiež plnilo, aj dnes plní, svoju úlohu. K tomu sa pridali amatérske alebo poloprofesionálne súbory. Keď porovnávam súčasnosť s Prahou, stále sme hlboko poddimenzovaní. Výber by mohol byť zaujímavejší. Od jesene sa rozšíri Malá scéna, kam sa presťahuje divadlo a.ha, v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava môžeme tiež vidieť rôzne hosťujúce súbory. Divák si postupne bude mať možnosť okrem SND a Astorky viac vyberať.

Chodíte s vnúčatami aj do bábkového divadla?

- Zuzka má päť rokov, Dávidko štyri a chodia do divadla s rodičmi.
Miesta vašich umeleckých a hereckých stretnutí sa nesústreďovali len do divadelných klubov.
- Keď som bol na Novej scéne, stretávali sme sa vo vinárni 44 na Vysokej. Oproti DPOH bol divadelný klub, kde sa končili všetky premiéry či iné stretnutia. Nezávislé miesto na naše rozhovory bol bývalý rozhlas na Leninovom námestí, kde sme v jednej miestnosti všetci sedávali a čakali kým nás zavolajú do štúdia. Popri práci sme debatovali, od rána do večera tam pulzoval herecký život. Dnes sa námestie volá Jakubovo a výroba sa presťahovala do budovy Slovenského rozhlasu. Pre nás je sviatok, keď nás doň zavolajú.

Trávite leto v Bratislave?

- Druhý letný mesiac chceme ísť s manželkou do Chorvátska, potom som limitovaný výrobou seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Budeme sa venovať vnúčatám, pochodíme aj po Slovensku.

Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - SITA