Raz hore a raz dole, tvrdí maliarka Ildikó Pálová

V Pálffyho paláci na Panskej 19 sprístupnili v rámci cyklu Mladá slovenská maľba výstavu slovenskej maliarky Ildikó Pálovej pod názvom Raz hore, raz dole.

Návštevníkom tým poskytli príležitosť prejsť sa životom jednej ženy, ktorá je manželkou aj matkou, vnímavou zapisovateľkou životných udalostí, ktoré pretavuje do farieb a nanáša na plátno. Ildikó Pálová je špecifický solitérny fenomén mladej slovenskej maľby, je autorkou, ktorú nie je možné zaradiť k žiadnej skupine, „škole“ či smeru.

Jej životné príbehy a spôsob ich prezentácie sú miestami až desivo strhujúce. Autorka maľuje, pretože musí. Musí vypovedať svoje zážitky a samotné maľovanie ju oslobodzuje od vlastnej vnútornej rozorvanosti. Prostredie malého mesta Rimavskej Soboty ani rodinné prostredie ju nesmerovali či neinšpirovali k umeleckej tvorbe, k výtvarnému umeniu však sama od seba inklinovala už od detských rokov. Počas štúdií a krátko po nich sa venovala expresívnej figurálnej tvorbe, ako aj portrétnej tvorbe (prevažne aj so silným sociálnym kontextom), kde skôr ako o konkrétnu podobu sa snažila o vystihnutie charakteru.

Rovnako to bolo aj pri jej viac-menej fiktívnych autoportrétoch, v ktorých sa zobrazovala ako stará žena. Už vtedy pôsobili jej maľby značne dynamicky s nepokojnou líniou. Mala šťastie na pedagógov, spočiatku Adama Szentpéteryho, neskôr Rudolfa Sikoru a Juraja Bartusza, ktorí sa ju nesnažili pretvárať na svoj obraz, ale nechávali celkom prirodzene dozrievať jej vlastný výtvarný prejav.

Postupne, tak ako žila, vytvárala aj rozmernejšie cykly viažuce sa na miesta, kde strávila dlhší čas - či to bolo Nemecko, kde bola násilím zadržiavaná, potom Anglicko, kde sa starala o starých ľudí, neskôr zaznamenávala zážitky z pobytov na psychiatrii, rozsiahla bola jej tvorba v galérii v Rimavskej Sobote, aktuálne reagovala na zážitky so svojimi blízkymi, rozmerný cyklus vytvorila aj zo svojho vzťahu - od zoznámenia sa so svojim mužom, cez tehotenstvo a pôrod až po zobrazovania svojho syna Dávida či už v prírode, so zvieratami alebo v cirkuse.

S trochou nadnesenosti by sa dalo konštatovať, že od záznamov ponižovania sa dostáva do štádia zobrazovanej lásky a šťastia z chvíľ strávených so svojim synom. Pri Ildikó Pálovej však je vždy mimoriadne ťažké predpovedať jej ďalšie smerovanie. A pri prehliadke jej obrazov musíte mať minimálne takú guráž, akú má autorka pri svojej tvorbe. Výstava potrvá do 22. augusta 2010.

(ij, dš)